Ghost Recon Breakpoint – Splnený sen s miernou horkosťou
Prešiel mesiac. Dni sa zlievajú dokopy. Videl som viac východov slnka ako by som bol rád. Nahral som vyše 125 hodín (popri tom ako som riešil školu aj zamestnanie). Okrem hrania som sa snažil utriediť si chaos pocitov a emócií, ktoré sa cezo mňa prelievali počas prežívania najnovšej hry zo série Ghost Recon. Prevažuje spokojnosť, ale občasné bodnutia sú citeľné…
Viete, ktorá hra nebola sklamaním na celej čiare? Tá, ktorá ešte nevyšla. Len čo vyjde, bude sklamaním na celej čiare. Takto som videl označený aj Ghost Recon Breakpoint. A hoci obvykle bývam naklonený okamžite nesúhlasiť s všeobecnou vlnou automatického hejtu na všetko od Ubisoftu a vlastne úplne všetko, tentokrát už nemám taký pevný hlas. Pár zrniečok pravdy na tom negativizme aj je.
Aby sme mali jasno – miloval som Wildlands. K celej sérii Ghost Recon som prišiel až neskôr, v ére Advanced Warfighter. Naplno a maximálne som hrával Future Soldier. Keď ohlásili Wildlands, vyzeral som ako Vince McMahon z toho známeho gifka. Otvorený svet, možnosť zvoliť si taktický postup, hromady zbraní a dielov k nim… Napriek bugom a nedostatkom hry to bola moja topka a 332 nahraných hodín osamote aj s priateľmi si moje military srdiečko bude pamätať navždy
Keď ohlásili Breakpoint, vyzeral som ako Vince McMahon na druhú. Aj keď nejaké tie obavy boli. Zase raz ďalšia hra, kde budem bojovať s dronmi? Division 2, onedlho bude Watch Dogs Legion… Chápem, Ubisoft. Drony. Drony všade. Ale tešil som sa aj tak. Predobjednal, stiahol, hral až do svitania a bol skoro pripravený začať písať. Potom som zistil, že aj Breakpoint je nakazený zhubným morom mikrotransakcií a prvotné nadšenie ochladlo. Ešte ďalších pár hodín som hral s triezvejším pohľadom a začal vidieť nedostatky a rezervy. Rozhodol som sa počkať dlhšiu dobu a hru prejsť čo najďalej, kým vynesiem verdikt. Nuž… pekne poporiadku.
Príbeh
Moja obľúbená kategória hry. V Ghost Recon Breakpoint si obujete topánky Nomada – príslušníka špeciálnych jenodtiek Ghost Recon. Toto by mala byť jeho poslendá misia. On (alebo ona, ak hráte za ženskú postavu) aj jeho starý tým – Weaver, Holt a Midas – sú súčasťou asi 32 vojakov, ktorých poslali preskúmať situáciu na ostrove Auroa. Súostrovie sa stalo dejiskom technologickej utópie. Jace Skell, technologický vizionár si ho vybral ako miesto pre svoj projekt Svet 2.0, kde chce predstaviť svoju víziu budúcnosti. Prekvitajúce životné prostredie, robotická pracovná sila, elektrické autá, solárne farmy, zelené strechy, šťastní ľudia… Máte predstavu. Lenže ostrov prerušil kontakt so svetom a pri pobreží sa za záhadných okolností potopila nákladná loď. Hneď pri príchode zistíte na vlastnej koži, čo je to technológia drone swarm (mimochodom skutočná technológia na ktorej vojenské laboratória usilovne pracujú aj dnes). Helikoptéry idú v plameňoch dole a s nimi väčšina vašich vojakov. Takmer ihneď narazíte aj na tajomných Vlkov, ktorí si z vás urobili lovnú zver. Je na vás zistiť, čo sa stalo s nákladnou loďou, čo je plánom Vlkov a ich vodcu – Walkera, čo sa stalo s pánom Skellom atď.
Ostrov má bohatú históriu. Staroveké, Tichomorské civilizácie, španielski dobyvatelia, piráti, európski kolonisti, tí všetci zanechali svoje stopy na ostrove. Krajina je navyše posiata aj bunkrami a pozostatkami druhej svetovej, i studenej vojny, počas ktorej ostrov slúžil ako vojenská základňa. Ešte aj pred príchodom Skella a jeho modernej utópie mal ostrov svojich vlastných obyvateľov, ktorí menili tvar krajiny. Auroa je plná tajomstiev a príbehov a vie si vás získať.
Svoj postup v hre sledujete skrz hlavní misie, ktoré sa týkajú len a len príbehu hry. Tie môžete ignorovať ako dlho len chcete a venovať sa prieskumu ostrova, či vedľajším misiám, ktoré plníte bez ohľadu na vás postup v hlavnom príbehu. Už sa vám nestane, ako vo Wildlands, že ste niekam prišli a omylom spustili hlavnú misiu, čo sa tam mala diať. Už viac nie. Kým sa neporozprávate s XYZ, môžete chodiť hore dolu po cieľovej zóne a nebude tam nič. Už sa vám nestane, že ste nevdojak našli úkryt hlavného bossa. Svoje tempo si teda udávate len vy sami. Vedľajšie misie sú vo forme questov, ktoré dostávate od postáv hre, civilistov, či vypočúvaním nepriateľských vojakov. Misie majú príbehový charakter, jedinečné dialógy a priebeh, ktorý býva zväčša jednorázového charakteru, ojedinele aj s pokračovaním.
Okrem toho sú tu opakujúce sa bočné misie pre miestne frakcie Outcasts a Homesteaders, ktoré sa každý deň obnovujú a sú náhodne rozmiestnené. Za tie získavate tzv. battle points, ktorými sa meria váš postup po rebríčku špeciálnych odmien. Vizuálne vylepšenia zbraní, vozidlá ale aj špecializované zbrane. Tvorcovia majú v úmysle týmito misiami udržiavať hráčov v hre, aj ak ich napr. nebaví hrať pvp mód Ghost War a už prešli celú hru. Stále sa budú môcť vyžiť prostredníctvom opakujúcich sa úloh. Prisľúbené boli aj nové odmeny, po tom, čo skončí prvá sezóna.
Breakpoint prebral systém získavania informácií z Wildlands. Tam ste museli vypočúvať nepriateľského dôstojníka, aby vám povedal, čo potrebujete vedieť, prípadne vám poradili civilisti. V podstate ste v každom regióne začínali bez informácií a svojim prieskumom ste sa hýbali vpred. V tejto hre je systém podobný, ale podstatne hlbší. Hru môžete hrať v dvoch módoch. Guided a Non-guided, teda s vodítkom alebo bez. V prípade, že hráte guided mode, tak sa všetky vaše úlohy hneď zobrazia na mape aj vo svete v podobe dôverne známej guličky. Ak pomoc nechcete, dostanete iba približný opis miesta, kam máte ísť. Napráklad: Dom VIP je v provincii Liberty. Miestni civilisti by mali vedieť viac. Prídete do Liberty a pýtate sa ľudí. Povedia vám, že býva v štvrti Dewy Residences. Vytiahnete mapu, nájdete na nej spomínanú štvrť, tam vám zas povedia, že dom VIP je ten na najjužšnejšom cípe a že k nemu vedie alej stromov. A už viete, kam máte ísť. Takýmto štýlom vyšetrovania postupujete väčšinu hry. Nepreskúmané časti mapy sú šedé a zastavané oblasti nepomenované. Viete iba geografické názvy. Takže aby ste našli Checkpoint Tiger Omega, musíte hľadať po vlastných. Informácie však nezískavate iba počas plnenia úloh. Prakticky na každom kroku získavate info o miestach vo svete, možných úlohách, zberateľských predmetoch a pod. Preto a pre mnohé ďalšie dôvody sa niekedy oplatí aj viac chodiť pešo ako helikoptérou alebo autom. Pešiemu prieskumu sa nič nevyrovná a ktohovie, či v tej strážnici pri ceste nie je tablet, ktorý obsahuje súradnice miestnej základne.
Prostredie
Vo Wildlands použili tvorcovia ako prostredie Bolíviu. Jedinečne krásnu krajinu, ktorá obsahuje skoro všetky možné druhy biómov a teda bola ideálna ako prostredie, kde hráči môžu objavovať krásne miesta. Vytvorili dovtedy nemožný model jednej gigantickej, otvorenej mapy bez načítavacích obrazoviek, kde až štyria hráči môžu spolu naraz behať hoci aj každý v inom rohu mapy a predsa bude všetko prebiehať v reálnom čase. To umožňovalo fantastické herné možnosti a pokiaľ ste dobre komunikovali, jediným limitom bola vaša taktická fantázia. Diverzné útoky, obiehanie, stealth, čelný útok, vzdušný nájazd, HALO zoskok padákom… Čo len chcete.
O čosi podobné sa pokúsili v pokračovaní hry. Čaká vás ostrov Auroa v Južnom Pacifiku. Opäť sa môžete tešiť na širokú škálu prostredí – zasnežené horské údolia, džungle, slané morské močiare, husté lesy, džungle, lúky, polia a ultramoderné zastavané oblasti. Skell Tech pracovali osem rokov na budovaní ultramodernej utópie, preto sa budete môcť naraz prechádzať ruinami starých bunkrov z druhej svetovej ale aj žiarivo čistými továrňami na drony. Prostredie a vegetácia umožňujú bezpočet taktických možností. Dobre si pozrite svoje bojisko a obráťte ho vo svoj prospech. Straťte sa vo vysokej tráve, vylákajte nepriateľov preč od bezpečia vozidiel do hustých močarísk. Breakpoint prináša aj možnosť splynúť s prostredím použitím tzv. prone camo. Ľahnete si do blata, poriadne sa do neho zahrabete a splyniete so zemou. Oči dronov vidia všetko a nechcete aby si vás všimli.
Okrem spojenca môže byť prostredie aj váš nepriateľ. Časy Skyrimu sú preč, už sa len tak nevyšplháte na 90° svah. Ak ste na geografii nedávali pozor, je načase oprášiť si čítanie mapy a čo sú to vrstevnice. Inak váš dokonalý plán stroskotá na tom, že nevyleziete skalnú stenu alebo naopak, že sa na ostrom svahu zošmyknete rovno pod nohy prekvapeného nepriateľa, alebo nebodaj, že si spôsobíte seriózne zranenie.
Boj o prežitie
Všetky trailery, články, fotky a celá komunikácia od autorov hry kládla silný dôraz na prvky boja o prežitie. Na ostrove ste nepozvaní hostia a tentokrát nie ste tými najdrsnejšími deckami na ulici. Teda skoro. Jasné, že ste, ale povedzme, že nie. Vo Wildlands ste čelili gangsterom miestneho cartelu. Údajne perfektne cvičení a fanaticky motivovaní, ale na konci dňa to aj tak boli iba tetovaní chalani s pištoľami nabok a zlatými reťazami.
Auroa je uzamknutý totalitný štát spravovaný súkromnou vojenskou spoločnosťou Sentinel. Aj keď sú to tiež len takí pagáčikovia, sú to vojaci. Podľa toho sa aj chovajú a komunikujú. A potom sú tu Vlci.
Aby ste dokázali čeliť nástrahám prostredia, cvičených žoldnierov aj bývalých špeciálnych jednotiek, máte možnosť využiť čo vám ponúka krajina. Z rastlín a kadečoho možného pripravíte potravinové balíčky, ktoré vám dajú krátkodobé bonusy – lepšiu mušku, lepšiu kondičku, odolnosť voči zraneniam a podobne. Autori sa chceli priblížiť simulácii boja o prežitie za nepriateľskou líniou ale tak, aby hráča netrestali za to, že nepije každých 15 minút. Jesť banány a chlebovník môžete, ale nemusíte. Ja odporúčam zbierať všetko a poctivo papať. Jednak sa do toho viac vžijete a jednak tie bonusy stoja za to a sú citeľné. Keď som hral s kamarátmi betu zavtipkoval som, že Ghost Recon Zelovoc. Lebo bojovali s nepriateľskou patrolou a ja som zatiaľ zbieral ananásy a banány v blízkom lesíku.
Okrem jedla však môžete vyrábať aj granáty, vybúšniny, či míny. Malá zaujímavosť – trhavinu C4 pripravíte použitím jednej výbušnej látky. Keďže hra radí peper do kategórie výbučných látok, môžete doslova vyrobiť bombu z čierneho korenia. MacGyver simulátor…
Okrem kuchtenia všakovakých vecí máme aj novú možnosť bivakovať. Zabaľte si stany a ešusy. Po celej mape sú miesta vhodné na utáborenie sa. Oddýchnete si, pripravíte nutričné balíčky, vymeníte zbrane za nové, objednáte si vozidlo alebo sa pripravíte na ďalší boj. Môžete vykonať činnosť, ktorou získate dlhodobý bonus. Napríklad ak sa utáboríte a poriadne si ponaťahujete svaly a rozcvičíte kĺby, vydržíte dlhšie behať, kým budete unavení. Prípadne sa môžete poriadne najesť, skontrolovať zbrane a drona, prejsť si ešte raz získané informácie, či dôkladne vyprázdniť poľnú fľašu.
Novinkou sú aj zranenia. Poškodenie, ktoré dostávate vám uberá zo života, ale môže aj vyvolať zranenie, ktoré efektívne zníži vašu bojaschopnosť. Kým život sa doplní sám, o zranenie sa musíte postarať vy. Stiahnuť sa do bezpečia a obviazať sa, prípadne použiť núdzovú injekciu. Najlepší liek je aj tak prevencia a s tým vám pomôžu vyššie spomenuté nutričné balíčky. Zraniť sa môžete aj pri páde z kopca, vysokom zoskoku, či za volantom. A áno, môžete umrieť aj po náraze do stromu. Tak jazdite bezpečne a zapínajte si pásy.
Vozidlá
Keď už sme pri tých volantoch… V novom Ghost Recone máte možnosť točiť volantom mnohých vozidiel. Od elektrických športových áut, cez terénne buginy a vojenské tereňáky, až po pancierované beštie. Môžete si osedlať aj terénne či cestné motorky, ale aj vrtuľníky. Na rozdiel od Wildlands, tentokrát si prakticky akékoľvek vozidlo môžete kúpiť a privolať keď rozložíte tábor. V Bolívii vám rebeli poskytli len pár základných vozidiel. Tu nie je problém, aby ste si hneď vedľa spacáku našli pancierovaného lietajúceho archanjela smrti a deštrukcie. Vozidlá majú aj lepšiu fyziku a ovládateľnosť a blato, či hlboký sneh občas potrápia vaše vodičské schopnosti. Asfaltované cesty nie sú o moc lepšia voľba, keďže tam zas jazdí veľa hliadok a tie vedia zburcovať čekpointy a okolité jednotky a ani sa nenazdáte a je večierok.
Nepriatelia
A keď už sa taký večierok začne, čo potom? Kto sú hostia a kto hostiteľ? To je len na vás. Váš všeobecný nepriateľ je spoločnosť Sentinel Corp. a ich radový pešiaci. Tých je tam akoby nekonečno a sú na každom rohu. Hliadkujú pri ceste, hliadkujú v divočine, hliadkujú v zastavaných oblastiach, hliadkujú sami, v skupinkách, vo vozidlách, v konvojoch, vo vrtuľníkoch, hliadkujú stále všade, vždy.
Na rozdiel od Wildlands majú protivníci vyššiu inteligenciu aj koordináciu. Správajú sa viac ako vojaci, sú lepšie vyzbrojení a vybavení. Reagujú na bližšie i vzdialenejšie okolie. Ak začujú výbuch v okruhu pár sto metrov, spozornejú a neraz aj idú zistiť, čo sa stalo. Podobne reagujú aj na streľbu. Preto pracujte potichu a v tieňoch.
Okrem priemerných a podpriemerných chudákov, čo len stoja na stráži a čakajú kedy sa na nich vrhnete, tu máme ja spomínané drony. Predsa len – Auroa je technologicky najpokrokovejším miestom na svete. To by v tom bol čert, aby sa vás nesnažila zabiť aj nejaká tá kvadrokoptéra. Podľa upútaviek sme mohli mať dojem, že to budú len drony, drony, drony. Našťastie nie tak. Vaši protivníci používajú robotické zbrane zväčša ako podpornú silu – stacionárne kanóny a mínomety, malí lietajúci prieskumníci, drobné sršne s nízkokalibrovými zbraňami, alebo roztomilé plechovky čo sa len premávajú po uliciach a húkajú. V divočine a v dôležitých miestach sú však už aj tie desivé mašiny. Rýchle, pancierované a dobre ozbrojené. Môžete naraziť aj na oblasti strážené menšími rojom mimoriadne svižných a ostro bodajúcich lietajúcich dronov a aj na desivo vrčiace ťažké behemothy, pohyblivé pevnosti na pásoch vyzbrojené rotačnými guľometmi, granátometom aj raketou zem-vzduch. Ak podobne ako ja sledujete vývoj vojenskej techniky, môžete si všimnúť podobnosť s technológiami, ktoré sú vo vývoji a testovaní už dnes. Autori sa našťastie nenechali uniesť a ostali verní realite alebo aspoň jej blízkej budúcnosti. Ak ste sa obávali rušivého prvku v podobe futuro sci-fi elektrických mašín, nebojte, až tak veľa ich nie je, ale či už sú to veľké behemothy, alebo malé komáriky, vedia otráviť život. Aj tá trápna plechovka, čo húka môže nájsť mŕtvolu a vyvolať poplach. A tiež je tu najotravnejší zo všetkých – Azrael. Prieskumné lietadlo, ktoré vidí snáď aj za dva rohy, sleduje vizuálnu aj termálnu stopu a ak vás nájde, nahlási vašu pozíciu najbližšej jednotke Vlkov a ich dronom. Pred zrakom Azraela pomôže už len zaliezť do budovy alebo sa zahrabať do blata.
No a potom sú tu spomínaní Vlci. Pod vedením vášho bývalého kolegu a priateľa Colea D. Walkera sa premávajú po Aurore v drsňáckych plášťoch a maskách. Sú to bývalí vojaci vašej jednotky, všetko profíci. Sú až takí dobrí? Sú. Dvakrát si rozmyslite, či stlačíte spúšť. Bojujú lepšie ako radoví vojaci Sentinelu a po boku majú často silné drony, ktoré vedia potrápiť. Boj začnite radšej prepadom a majte po ruke dobrý kryt. Ak vás náhodou nájde Azrael uprostred poľa, tak ste v… Radšej nech vás nenájde. Ale napokon – je to len hra a aj Vlci sú len obyčajní ľudia. Spočiatku sa ich budete báť, potom už len rešpektovať. Nikto nie je neporaziteľný, nájdete si svoj spôsob. Hlavu máme zraniteľnú všetci rovnako.
V Breakpointe sú nepriatelia o čosi drsnejší ako boli v Bolívii. Lepšie rozmýšľajú, pohybujú sa, komunikujú, spolupracujú a reagujú na svoje okolie. Podľa toho musíte bojovať aj vy. Našťastie tam nejdete s holými rukami a máte po ruke dosť nástrojov ako presadiť svoje slovo.
Zbrane, vybavenie a prispôsobovanie vzhľadu
Zbrane sú moja vášeň a fascinácia. Vo Wildlands som musel silno utierať slinku, keď som sa mohol do zblbnutia hrať so skladaním zbraní. Meniť pažby, hlavne, optiky, zásobníky, nasadzovať kompenzátory, úsťové brzdy, či meniť režimy spúšte. Spektrum zbraní ponúkalo pomerne dosť kúskov a človek sa mal s čím vyhrať. Iste – existuje hádam ešte milión ďalších hračiek, čo by som rád videl v hre, ale stačilo mi.
Breakpoint priniesol niektoré staré kúsky, pustil k vode iné a zobral nové. Skrz naskrz je to stále dosť hračiek, ale veľa mi ich chýba. Hodilo by sa pár brokovníc navyše a chýba mi moja obľúbená SR25, ktorú mi dali v Bolívii ale nie, na Aurou mi ju už nepribalili. Podobne ako najmilovanejšiu Remington ACR. Fňuk. Čo sa týka prispôsobení zbrane, prišli sme o možnosť meniť typ pažby, či dĺžku hlavne. Nie že by na tom nejak záležalo, ale robilo mi to radosť a ovplyvňovalo to chovanie zbrane. Jedna puška sa tak dala prispôsobiť na viacero situácií. Stále však môžeme na zbraň nacapiť rôzne optiky alebo držadlá, ktoré pomôžu prekonať spätný ráz alebo inak ovplyvniť chovanie zbrane. Tieto zmeny sú o čosi citeľnejšie ako v predchádzajúcej hre a pri zdĺhavejšej prestrelke si to rýchlo všimnete.
A čo sa samotných hračiek týka dočkali sme sa vítaných vylepšení. Bolívia poskytovala prekrásne možnosti na snajpenie, ale pušky a tlmiče neboli nič moc. Občas som mal dojem, že aby som chlapíkovi naproti cez ulicu trafil aspoň palec na chodidle, musel som hlaveň dvihnúť pomaly až do slnka. Taký tam bol spád guľky. Breakpoint si konečne všimol, že prostredie podporuje boj na dlhé vzdialenosti a využil to. Dostali sme ťažké pušky, ktoré sa lepšie chovajú. Slovami agenta Sterlinga Archera – Mám Berretu 50.cal. Môžem zabiť aj budovu. Snajpri sa môžu vyšantiť aj ak im nevyhovuje strieľať z iného okresu. Breakpoint má samostatnú kategóriu designated marksman rifles – teda pušky, ktoré sa používajú ako bojové odstreľovačky – ideálne na stredne dlhé vzdialenosti.
Tí ktorí radšej robia biznis nablízko dostali širokú ponuku útočných pušiek, ľahkých guľometov, samopalov, pištolí aj brokovníc. Tie si konečne budete môcť užiť, keďže sa budete viac než dosť zakrádať v zastavaných oblastiach, či vo vnútri budov, a tam sa vám hodí rýchla kadencia streľby, lebo len čo vypukne poplach, budete sa musieť oháňať.
Ako odmenu za isté úkony môžete dostať aj špeciálne verzie zbraní, s inými parametrami aj vizuálom ako ich štandardné verzie. Môže to byť napríklad aj útočná puška HK416 konvertovaná na ostrostreleckú zbraň. Nie je ich zatiaľ veľa, ale beriem to ako predzvesť pridávania ďalších podobne špecializovaných zbraní.
Na výber sme dostali aj pestrú paletu nožov, od tradičných rovných čepelí až po karambity a iné vychytávky. Samotné nože sa nelíšia žiadnymi parametrami, ide len o vizuálne zobrazenia, avšak rôzne nože majú rôzne animácie pri použití, či už v čelnej zrážke alebo pri tichom zneškodnení. Inak zložíte nepriateľa hrubou bodnou silou KABARu a inak rýchlimi švihmi karambitu. Je to len malý bonus ale ak sa zaujímate o vojenské techniky boja nožom, poteší to očko.
Popri zbraniach máte aj plno menších vecičiek, ktoré vám pomáhajú. Znovu máte svojho starého dobrého drona a aj granáty, míny, návnady na odvedenie pozornosti, zábleskové granáty, či trhaviny C4. Vrátil sa aj intel granát z Future Soldier, ktorý hodíte a označí vám všetkých nepriateľov v okruhu 25 metrov. Dobre sa hodí na prieskum budovy, ak tam nechcete pchať nos. Máte po ruke aj tzv. sync shot drone, ktorý nahradí vašich kolegov z predošlej hry. Ak ste vo Wildlands chceli naraz zložiť štyroch nepriateľov, označili ste ich a naraz vystrelili. Tu sa o to isté postarajú maličké drony. Pribudol aj raketomet, takže máte argument aj proti vozidlám a veľkou pomocou je aj rezačka na plot. Už viac nebudete zastavení žiadnym lacným pletivom z Bolívijskeho Baumaxu. Ste predsa nejaký super vojak, nie? Zobrať z domu štiepačky by nemal byť problém… Máte možnosť konečne prepáliť dieru v pletive a dostať sa do stráženého objektu nenápadnejšie ako hlavnou bránou. Avšak z nejakých metafyzických dôvodov to funguje len na istý druh plotov. Doteraz neviem aký. Jeden drôt môžete prepáliť ako nič a druhý je zas asi z mithrilu alebo čo…
Breakpoint prebral pár prvkov z Division. Zbrane aj výstroj nachádzate náhodne po padlých nepriateľoch či v krabičkách po celej mape. Každý nový kúsok má o čosi lepší level ako predošlý. Na rozdiel od Division to však nie je až také neuveriteľne dôležité. Tvorcovia použili tento systém “levelu vybavenia” najmä na to, aby vám dali vedieť, že táto oblasť je plná ostrých chalanov a neradno tam pchať nos. Ak sa cítite odvážne, môžete to skúsiť. Aj ja som ešte na začiatku hry porazil Behemotha ktorý bol odporúčaný na level 200+ pričom ja som mal asi 61. V Division by sa také niečo rovnalo bleskovému pohrebu. Tak či tak však máte vybavenie, ktoré časom zostarne a musíte ho meniť, predávať alebo demontovať na náhradné diely, kupovať alebo nachádzať nové.
Aby ste však nemuseli závisieť len na vrtkavej šťastene v snahe stále bojovať obľúbenou puškou bez toho, aby bola zastaraná, môžete k zbraniam nájsť blueprinty. Potom si môžete tú zbraň kúpiť hocikedy a vždy bude priamo úmerná vášmu levelu. Povedzme, že sa nechcete zbaviť tej peknej 416-tky. A prečo aj? Je to vrchol zbrojárskeho snaženia, kombinuje ikonické krivky platformy AR s nemecky dokonalým inžinierstvom. Lenže zvyšok vášho vybavenia je už o poriadny krok vpredu. Našťastie ste pri čistení nemenovanej oblasti našli blueprint k práve tejto zbrani. Vrátite sa do najbližšieho táboriska a kúpite si ju za pár kreditov. Dostanete peknú, novú 416, ktorá zodpovedá vášmu levelu a môžete sa vrátiť k bojovaniu v štýle. Tú starú buď predáte, alebo rozložíte na diely, ktorými vylepšíte tú novú. Systém je mimoriadne podobný tomu v hrách Division, ale o čosi jednoduchší a nie až taký životne dôležitý.
Podobne musíte neustále zbierať a meniť aj výstroj. Vo Wildlands išlo len o vizuál. Bolo úplne jedno, či máte prilbu alebo šatku, nič to nemenilo. Maximálne váš pocit, či ste alebo nie ste štýloví. Tu zvyšujú jednotlivé kusy odevu váš celkový gear level a ponúkajú rôzne bonusy ako pohyblivosť, či viditeľnosť, takže sa neustále prezliekate ako diví. A tu tvorcovia vymyslieli niečo, čo by nenapadlo ani mne a to som teda ukrutne chytrý smrad. Ak chcete, môžete si nastaviť, že vybavenie, ktoré máte na sebe “prekryje” vizuálny skin. V praxi to znamená, že môj vojak má na sebe džíny a kovbojský klobúk, lebo to má level 76. Avšak nastavil som si, aby som vyzeral, že mám obyčajnú šiltovku a bojové nohavice s chráničmi kolien a tak to ostane, až kým sa to nerozhodnem zmeniť. No nie je to dokonale? Predstavte si, že je to tak aj v iných hrách. Že napríklad v Skyrime môžete mať vlastnosti toho hnusného deadrického brnenia, ale vyzerá to, že máte triezve a vkusné oceľové brnenie. A kým niekedy by som ich za takýto vynález vyniesol až do nebies, teraz mám horko na jazyku. Oproti Wildlands máme nepomerne menej možností na to, čo si obliecť. Spočiatku vlastne ani nič. Ale postupne si pozbierate aj nejaké tie šiltovky, prilby a čo ja viem čo. Ale nie je toho zas tak moc. Wildlands bol v tomto smere podstatne bohatší. A ja viem, že toto nie je silmulátor military šatníka, ale aj tak. Budete s tou postavou hrať pár desiatok hodín. Bolo by fajn, keby vyzeral cool. Aj nejaké tie tetovania navyše by bodli. Jedna vec je teda nedostatok samotných kusov oblečenia. Vec úplne iná je to, ako tie veci vyzerajú. Vo Wildlands ste si od začiatku mohli vybrať z pestrej ponuky rôznych farieb a kamufláží ktoré sú svetovo známe (aj keď pekných pár ich aj chýbalo). Mali ste po ruke Multicam, A-TACS, Kryptek, EXTP, AOR, Tigerstripe či iné modely. Dali ste si obyčajné tričko a zvolili, ako bude vyzerať. Niektoré kusy oblečenia boli samozrejme unikátne a nedali sa meniť, ale také tie všeobecné košele a bundy mohli vyzerať ľubovoľne.
Nuž… Na Aurou si beriete v podstate iba khaki a olivovú zelenú. Pár ďalších postupne odomknete neskôr. Alebo kúpite od miestnych alebo aj za vlastné euráče, ale o tom neskôr. Veľa vecí, ktoré mohli byť od začiatku tam vôbec nie sú, alebo je cesta k nim mimoriadne dlhá. Pevne verím, že tvorcovia postupne pridajú viac možností úpravy, aj keď herná história naznačuje, že je väčšia šanca, že v rámci Vianočného eventu sa budem môcť obliecť ako Santa Claus skôr, ako si budem môcť natiahnuť normálnu kamufláž.
Grafika a hrateľnost
Po grafickej stránke tu máme mnoho vylepšení, ale je pár krokov smerom vzad. Na to, aké krásne boli Wildlands, som tu trochu sklamaný. Malé detaily ako výstroj, zbrane a podobne sú úplne dokonalé. Vidíte opotrebovanie zbrane, vidíte špinu, ktorá sa na vás nachytá pri dlhšom pobyte v prírode. Blato, prach, sneh, piesok… Vegetácia a stromy sú obdobne pekné, ale občas môžete vidieť že listy sú akoby len sieťka. Pohyby konárov vo vetre sú rozmazané a vyzerajú podivne. Podobne pixelovitý a nepekný je aj oheň. A keďže okolo seba sejete deštrukciu, vie to vyrušiť, ak ten oheň vyzerá ako spred desiatich rokov. Nie som človek, ktorý si nejak zvlášť potrpí na grafiku. Mám rád, keď je hra pekná, ale ak sa náhodou nehýbe každý vlas samostatne, netrápi ma to. Avšak mnohé, mnohé prvky grafiky v Breakpointe mohli a mali byť lepšie. Chápem, že optimalizácia si vyberá svoju daň, ale kontrast medzi krásnym výzorom postavy a divne pixelovitým stromom zareže.
Hrateľnosť je veľmi dobrá, pohyby a fyzika na slušnej úrovni. Ale znovu máme pár ostro boliacich nedostatkov. Ako napríklad – postava má problém prekonať niektoré menšie schodíky, keď bežíte dole schodmi vydáva zvuky a pohyby ako keby ste sa mali už už šmýkať dole schodmi. Občas sa vám stane, že k ruke máte z nejakého dôvodu prilepenú C4-ku, prípadne sa zaseknete pri šmýkaní z kopca. Ja viem, otvorený svet má daň občasných bugov, či glitchov. Ale mnohým by sa dalo vyhnúť.
Démon mikrotransakcií
Najtoxickejšia časť súčasných hier sa zahniezdila aj v Breakpointe. Podľa nepísanej tichej dohody hráči pokojne tolerujú mikrotransakcie, ak sa týkajú len kozmetických vylepšení alebo somarín, bez ktorých sa dá žiť. Ak je v hre viac vecí za reálne peniaze ako za možnosť získať to za odmenu, už sme podráždení. A pokiaľ funguje hra na princípe plať a vyhraj, už trúbime do útoku, padajú akcie a padajú hlavy.
Vo Wildlands ste si za peniaze mohli vybrať z pestrej palety zbraní, vizuálnych doplnkov alebo vozidiel. Nič z toho však nebolo nijak zvlášť potrebné. Iste, pišťalo mi srdiečko za M110, ale mal som miesto nej iné náhrady v hre. Nedám predsa 20€ len za jednu zbraň. Preto som mávol rukou. Napokon – veľa vecí sa dalo získať aj z krabičiek, ktoré padali ako odmena za postup v hre. Takýto nejaký by mal byť ten zdravý princíp. Buď hráš, získavaš herné peniaze a kúpiš si to za ne (prípadne dostaneš ako odmenu) alebo si zaplatíš euráčmi a máš to hneď. Hráči považujú za neetické predávať nám loot boxy ako kinder vajcia s tým, že je len istá šanca, že dostaneme čo chceme.
A ako je to s Breakpointom. Nič také očividné. Trvalo mi šesť hodín, kým som prišiel na to, ako veľmi je hra nakazená týmto morom. Nemáme síce žiadne krabičky, ale v hre je až smiešne veľa predmetov označených ako “Buy with Ghost Coins” – teda za reálne peniaze si kúp Ghost Coins a za tie si kúp ten predmet. Samozrejme, že systém je nastavený tak, aby prakticky všetko stálo desať eur, lebo cena predmetu je o čosi nižšia ako najmenší počet Ghost Coins, ktorí si môžete kúpiť. Teda vám pri každej veci pár coins ostane, ale nie dosť na to, aby ste kúpili niečo ďalšie.
Áno, je pravda, že niť z toho nie je dôležité ani nutné mať. Ale v porovnaní s predošlou hrou sú skoro všetky základné veci len za peniaze. Príklad: Poznáte kamuflážny vzor MARPAT? Je to digitálna kamufláž, oficiálny vzor používaný Námornou Pechotou Spojených Štátov. Pre mňa najkrajšia spomedzi všetkých kamufláží, lesný vzor takmer dokonale zapadne do všetkých druhov porastov. V hre ho môžete mať iba ak zaplatíte desať eur. Aj to len na oblečenie. Ak si ten istý vzor chcete kúpiť aj na zbrane, je to ďalších desať eur. Podobne je to s ďalšími kamuflážnymi vzormi či kusmi odevov. Veci, ktoré boli vo Wildlands od začiatku a zadarmo sú tu len platené, rozdelené do balíčkov a onálepkované cenovkami.
Vo všeobecnosti sa držím názoru, že mikrotransakciami by sa mali platiť len unikátne veci. Napríklad, aby môj vojak vyzeral ako Pennywise. Nie aby mal štandardné vojenské kanady. Áno, dá sa pokojne zaobísť aj bez mariňáckej kamufláže, ale ide o ten princíp. Ako spoplatnili desiatky drobných vecičiek, nad ktorými mávneme rukou, ale keď si ich poukladáme na hromádku, je toho fakt veľa. Podobne to zhrnul aj Forbes, a najmä sú to obyčajné veci, ktoré tam naozaj mali byť od začiatku.
Áno, ja som podľahol a za úsvitu prvého dňa hrania som spáchal morálny hriech mikrotransakcie a kúpil si kamuflážny vzor MARPAT. A nosím ho stále, lebo v podstate skoro nič iné nemám. Podpísala sa na mne strata súdnosti z nedostatku spánku, únavy z práce a celkovej túžbe mať aspoň v jednej hre na sebe moju obľúbenú kamufláž. Ale štve to.
Zhrnutie
Vitajte drahí čitatelia zo skupiny tldr. Preskočili ste kvantum textu a dostávate sa k tomu dôležitému. Čo si myslím? Wildlands boli mojím splneným snom. Do chuti som sa takticky vyžil a poriadne si vychutnal vojenskú hru, kde som bol sám sebe pánom a ja som rozhodoval, čo urobím, kedy a ako.
Breakpoint je pokračovaním toho sna. Mám horko na jazyku, ale hra ma baví, drží a bude držať ešte dlho. Milujem preskúmavať ostrov, skúšať nové taktické postupy, hrať sa s rôznymi zbraňami a nožmi. Z tejto stránky je hra dokonalá a do posledného puntíku si užívam sniping, tiché zakrádanie sa tieňmi ale aj ťažkú paľbu z LMG.
Má však nedostatky. Nejde len o nedokonalú grafiku či občasné predpokladateľné bugy, čo skôr pobavia ako naštvú. Ide skôr o ten pocit malého množstva zbraní a vybavenia, ktoré zatiaľ máme. To, že hoci je hra po mnohých stránkach fantastická, ešte čosi navyše mohli dať. Že niektoré detaily a posledné ťahy štetcom nemuseli zanedbať. Prvý update priniesol pár nových doplnkov, dúfam, že trend bude pokračovať. Dúfam, že časom uvidíme viac vecí, úplne nové zbrane, nové špecializované zbrane, nové doplnky, či misie. Hrateľnosť je skvelá, veľa starých nedostatkov a chýb premenili na skúsenosť a napravili ich. Tie mikrotransakcie zamrzeli. Mohli byť v menšej miere.
Čo však povedať k samotnej hre? Kúpiť, nekúpiť? Ja by som na vašom mieste kúpil. Hra je prekrásna a vie vás udržať na dlhú dobu. Ešte aj keď píšem tieto riadky, tak ma svrbia prsty znovu zapnúť. Ale mám aj horko na jazyku. A nič múdrejšie vám asi nepoviem. Zahrajte si, či už sami alebo s niekým a posúďte moje slová sami.
De Opresso Liber!
- Last Train Home – Aj domáca hra o domácej histórii môže byť svetová! - 15. januára 2024
- Tank Girl – Ten najvýbušnejší punkový komiks! - 9. decembra 2023
- Sound&Fury – Dokonalé spojenie hudby a obrazu - 10. júla 2023
