Cyberpunk 2077 som mal rád a nehanbím sa to priznať! Ale…
Cyberpunk 2077… Čím vlastne začať? Mám pocit, že ešte o žiadnej hre nebolo povedané toľko, ako práve o Cyberpunku. Posledné mesiace dominoval titulkom herných magazínov a bolo ťažké sa niekam pohnúť bez toho, aby doň človek nevrazil. Podobne ako milióny ďalších, aj ja som túžobne očakával malý únik do kyberpunkového sveta budúcnosti. Zariadil som si v práci dovolenku a odratával posledné minúty do spustenia hry. Odvtedy prešlo pár týždňov, nahral som v Cyberpunku 138 hodín (v rámci toho prelomil vlastný rekord v počte nahraných hodín za dva týždne) a píšem tieto riadky, hoci pocity sú stále akési zmiešané…
Príbeh
Dôvod, pre ktorý som sa na Cyberpunk tak veľmi tešil, je predovšetkým príbeh. Som veľkým milovníkom herných príbehov a udalosti uplynulého roka si naozaj vyžadovali dlhú dovolenku niekde mimo reality. Všetci sme potrebovali prežívať iné problémy a byť niečím iným, niečím viac, než sme v skutočnosti. RPG hry sú práve tým správnym balzamom a masívna mašinéria marketingu nás všetkých poriadne naštartovala na ďalšieho legendárneho giganta od poľského štúdia.
Nuž, po príbehovej stránke som bol s hrou spokojný. Hlavný príbeh, hoci na môj vkus pomerne krátky, bol vcelku dobre napísaný a imerzívny. Podstatne viac času som ale strávil vedľajšími misiami a kontraktmi, ktoré vaša postava robí. Kým kontrakty (“gigs”) boli pomerne priamočiare, niektoré vedľajšie misie ponúkali zaujímavé príbehy aj rozhodnutia.
Postavy aj herný svet a jeho bohatá história si ma veľmi získali. Popri čakaní na hru som strávil dosť času študovaním histórie pôvodných stolových hier a počítačová adaptácia sa veľmi dobre zaradila do časovej osy sveta Cyberpunku.
Korporácie, postavy (staré aj nové), mesto Night City, technológie, dokonca aj žargón tejto alternatívnej budúcnosti – všetko hodnotím veľmi vysoko. Nebudem zachádzať veľmi do detailov a nebudem nič prezrádzať, ale túto stránku hry som si naozaj užil.
Negatívne však hodnotím vzťahové možnosti. Hra ponúka v podstate jednu možnosť pre každý typ pohlavia a orientácie vašej postavy, teda celkovo iba štyri postavy, s ktorými môžete nadviazať vzťah. V RPG hre, ktorá sa navyše pýši svojou flexibilitou v oblasti sexuality hlavnej postavy, je to naozaj málo. Mass Effect, Dragon Age, Fallout či iné hry podobného žánru ponúkajú podstatne viac možností.
Grafika, vizuálny dizajn a zvuk
Dizajn a vizuálna stránka Cyberpunku boli ďalším z mnohých návnad, ktoré nám počas posledných dvoch rokov predhadzovali. Hladne sme chniapali po každom traileri, obrázku, či videoklipe z hry a všetci boli silne nadchnutí z toho, čo sme dostávali.
Za seba môžem hovoriť, že vzhľad herného sveta bol perfektný. Vychutnával som si dizajn oblečenia i zbraní, vzhľad budov, svetelné reklamy i rôzne holografické prvky, ako napríklad policajné pásky. V uliciach Night City aj v jeho okrajových častiach je vidieť citlivá snaha vložiť do prostredia čo možno najviac detailov tak, aby sa dalo na každom rohu nachádzať niečo nové. Jednotlivé ulice a štvrte sa líšia svojou atmosférou aj obyvateľmi a všetky kultúry, ktorými vývojári zaplnili mesto, sa podpísali aj na dizajne. Prechádzať naprieč Night City je cesta od extrémnej chudoby po nepredstaviteľný luxus. Značné množstvo času sa dá stráviť len turistikou – pozorovať budovy, grafity, oblečenia, stánky, obchody, reklamy a miliardu drobných detailov. V meste sa dá pohybovať nie len horizontálne, ale aj vertikálne – mnohé ulice sú viacposchodové, mestom prechádzajú rôzne nadchody, podchody a vďaka kybernetickým vylepšeniam svojho tela môžete skákaním zdolať viaceré budovy a pozrieť sa na mesto z väčšej výšky.
Aj po desiatkach hodín ma bavilo len tak zastať na mieste náhodného zločinu a dívať sa na obrnené policajné autá, holografické policajné pásky, projektory, ktoré rekonštruovali zločin, pozerať sa na uniformy a rôznorodé vybavenie. Hoci sa Cyberpunk odohráva v mimoriadne pochmúrnej budúcnosti plnej rozpadu spoločnosti, znečistenia, násilia a chaosu, svet je aj tak krásny a drsná atmosféra neónového pozlátka má čosi do seba. Čas od času sa zastaviť a len sa tak dívať – vždy to stálo za to.
Samostatnou kapitolou sú jednoznačne vozidlá. Autori hry vložili veľké množstvo úsilia do vonkajšieho a vnútorného dizajnu áut aj motoriek. Šoférovať možno z pohľadu prvej aj tretej osoby a hoci vlastnými očami je to maximálne nepohodlné, keďže nie je dobre vidieť na cestu, čas od času ma bavilo vojsť do auta a chvíľu si posedieť v kabíne. Sledovať ako sa rozsvietia kontrolky, ako reagujú na pohyb vozidla a ako sa spriehľadní pancierované čelné sklo. Autá sú v tej hre totálny vizuálny orgazmus. Či už sú to lacné šunky, terénne vozidlá modifikované Nomádmi, alebo nadupané športiaky, úplne vo všetkom je radosť sedieť a dívať sa na to. Retro-futuristický dizajn perfektne ladí do kyberpunkového štýlu pôvodných diel z osemdesiatych rokov.
V prípade Cyberpunku si samostatnú zmienku zaslúži aj zvuk. Jednak vďaka kvalitnému dabingu a hudbe, ale aj za samotný slovník, akým postavy rozprávajú. Flatline, Let’s delta! a podobné hlášky a slovíčka, ako vystrihnuté z kníh Williama Gibsona. Nehovoriac o prominentnej pozícii punk-rockovej hudby. V pôvodných stolových Cyberpunk hrách zohrávala chrome-rocková kapela Samurai a s ňou spojené hnutie rockerboy kľúčovú úlohu. V Cyberpunk 2077 je legenda Samuraia stále živá a dôležitá pre príbeh. Ich piesne do hry naspievala Švédska punková skupina Refused a sprevádzať vás budú vo všetkých dôležitých momentoch hry.
Herná mechanika
Cyberpunk (na rozčarovanie mnohých) je hra výlučne z pohľadu prvej osoby. Na všetko sa dívate len vlastnými očami, vrátane dialógov a predelových scén. Hoci v pôvodných plánoch bolo, aby ste svoju postavu videli aspoň v predelových scénach, napokon od toho vývojári upustili. Vzhľadom na množstvo bugov a technických problémov sa dá predpokladať, že mali problém implementovať vlastné postavy do plynulej scény. Svoje oblečenie a kyber doplnky tak môžete vidieť len vo fotomóde alebo ak sedíte na motorke a riadite z pohľadu tretej osoby.
Pohľad prvej osoby je síce veľmi imerzný, ale v hre, ktorá sa pýši svojim vizuálnym dizajnom a rôznymi štýlmi oblečenia je to rozhodne strata. Oblečenie a doplnky plnia funkciu brnenia v iných viac “fantasy” RPG, a môžu vám dať rôzne bonusy, a tak pravdepodobne skončíte s tým, že máte ohavnú zmes odevov, ktoré ale majú dobré čísla. Keď som sa občas videl, bol som aj rád, že sa väčšinu hry nevidím… Ale aj to sa dalo vyriešiť, napríklad tak ako to bolo v Breakpoint – vybavenie vašej postavy vždy prekryl kozmetický vzhľad, ktorý ste si nastavili. Aj v Cyberpunku som mohol mať oblečený leopardí korzet, avšak navonok by to vyzeralo, že mám drsnú koženú bundu. Čo už, nemá zmysel plakať za strateným pohľadom tretej osoby… Aspoň že máme ten fotomód, ktorý je naozaj vynikajúci. Chcelo by to skombinovať aj niektoré prvky z fotomódov v hrách ako Control, Division 2, či Crew 2 a hlavne väčšiu pohyblivosť kamery, ale viete sa dostatočne vyhrať.
V boji máte na výber celú kopu strelných aj studených zbraní. Nože, pálky, kladivá, pištole, revolvery, samopaly, útočné aj ostreľovacie pušky, mnohé vybavené inteligentnou muníciou, ktorá sama vyhľadávala svoj cieľ. Vďaka kybermodifikáciám (cyberwear) sú ničivou zbraňou aj vaše ruky. Môžete sa vybaviť masívnymi titanovými päsťami, do predpažia si nechať nainštalovať miniatúrny raketomet alebo si vložiť pod kožu ikonické čepele Mantis Blades. Cyberwear je kľúčový prvok v hernej mechanike a svet Cyberpunku je sústredený okolo neho. Za správnu sumičku môžete získať množstvo výhod, medzi nimi asi najviac odporúčam vylepšené skákanie. Žiaden plot už nebude predstavovať prekážku a vyššia pozícia umožní výhodu pri streľbe alebo zakrádaní.
Ako to už býva zvykom, každá situácia umožňuje riešiť konflikty potichu aj veľmi nahlas. V niektorých prípadoch sa boju vyhnete aj dialógom, ale zväčša, najmä pri svojej žoldnierskej práci, budete musieť použiť “agresívnejšie vyjednávanie”. Či už sa rozhodnete pre stealth, alebo starý dobrý “guns blazing”, hra vždy ponúka viacero možností postupu. Väčšina hlavných, príbehových, misií je pomerne priamočiara ale mnohé vedľajšie misie a najmä kontrakty (takzvané “gigs”) ponúkajú rôzne postupy. Môžete do objektu vstúpiť menej stráženým vedľajším vchodom, lešením, požiarnym schodiskom, ventiláciou na streche alebo strešným oknom. Ak sa orientujete na hackovanie, môžete prebrať kontrolu nad kamerovým systémom, turretmi, či dokonca odpáliť granát, ktorý majú vaši protivníci vo vrecku. Gigs som si veľmi užíval a cítil som snahu developerov dať nám čo najviac kreatívnej slobody. Dalo sa pri nich do chuti vyhrať so všetkými zbraňami a hračkami, ktoré máte k dispozícii a pokojne by som uvítal aj možnosť donekonečna sa opakujúcich vedľajších misií. Keďže hlavný príbeh bol kratší ako napríklad Witcher, gigs predstavovali možnosť užiť si gameplay do hĺbky.
Kontroverzia
Toľko ku všetkému, čo som na hre miloval. Je načase konečne spomenúť slona v miestnosti a síce búrlivú kontroverziu, ktorú vyvolal Cyberpunk a jeho nie príliš vydarené uvedenie na trh. Ako všetci vieme, termín vydania hry bol viackrát posunutý, zväčša v sprievode negatívneho ohlasu komunity. Výsledná hra, ktorá prišla v decembri, bola evidentne ešte stále nedokončená. Svedčili o tom mnohé bugy a predovšetkým katastrofické konzolové verzie hry. Mnohí PC hráči neboli schopní spustiť hru, alebo čelili neustálym crashom. Cyberpunk asi u málokoho naplnil očakávania, ktoré vyvolal.
Čo však viedlo k tomuto momentu? Podrobná analýza by iste zabrala niekoľko strán textu, avšak podľa môjho názoru je jedným z najväčších strojcov tejto katastrofy kolosálny marketing. Celé mesiace, ba až roky pred vydaním produkovali médiá i blogy tony článkov, videí a obrázkov, ktoré neustále živili tento nahypovaný vlak. Problémom však bolo, že reputácia hry a naše nadšenie pre ňu sa vymkli kontrole. Vlak naberal na obrátkach a závratnou rýchlosťou predbehol produkt, ktorý sme napokon dostali. To nepochybne spôsobilo podstatnú časť sklamania hráčov a technické problémy už len dovŕšili to, čo vyústilo do súdneho sporu. Ľudia sa pripravovali na hru desaťročia, avšak to čo spustili v mnohom pripomínalo debakle ako Fallout 76 alebo Anthem – narýchlo dopečené koláče, ktorým chýbala podstatná časť obsahu.
Hoci som si Cyberpunk neuveriteľne užil a už teraz sa teším, až ho budem hrať znovu, s novým obsahom, hoci som si zamiloval postavy, dizajn, rozhovory, predsa som tu a tam videl prázdne miesta. Niektoré tie drobné detaily. V priebehu uplynulého mesiaca som mal nástenku priam zaplavenú videami typu – NPC v GTA V vs. NPC v Cyberpunku. Videami, ktoré neustále porovnávali tucty nepodstatných hlúpostí, ktoré ale v konečnom dôsledku robia veľmi veľa.
Priznám sa, že ja som pomerne nenáročný hráč. Väčšinu svojho hráčskeho života som prežil na slabších laptopoch a počítačoch. Dlhé načítavanie je podľa mňa tak 25 – 30 minút. Battlefield 2 som hrával tak, že som po príchode zo školy iba vyzul topánky, dal zapínať hru a až potom sa prezliekol, urobil si úlohy, najedol sa a medzičasom sa načítal Strike at Karkand… Hral som hry, ktoré išli rýchlosťou 15 FPS a menej, na tak nízkych detailoch, že som nerozoznal krík od vojaka a s tým, že zvuk meškal za obrazom asi 30 sekúnd. Nepotrpím si na absolútnu dokonalosť a rozhodne by som nepovažoval za hru ničiaci bug to, že mi v Cyberpunku občas presvitalo telo cez oblečenie.
Avšak v Night City som predsa len videl nevyužitý potenciál a mnoho chýbajúcich drobností. Správanie civilistov, polícia, ktorá reagovala na každý zločin tým, že sa teleportovala a to dokonca aj ak sa to stalo bez svedkov a v štvrti, kde (podľa samotnej hry) polícia ani nechodí. V Night City mi chýbali aktivity, ktoré by postava mohla robiť, tetovacie a piercingové salóny, holičstvá atď. Otvorený svet bol krásny a plný života, ale predsa len bol tak trocha prázdny. Z tejto stránky mala hra veľmi slabý RPG prvok. Mesiace sme dostávali informácie o tom, ako veľmi významný je štýl vo svete Cyberpunku. O tom, že reputácia, odev, vozidlo a vylepšenia tela sú všetko, o tom, že v Night City prevláda obal nad obsahom, a predsa sme nepokon mali pomerne limitované možnosti vytvoriť si svoj štýl a prežívať Night City.
Záverečné hodnotenie
O Cyberpunku sa toho hovorilo a popísalo veľa, podľa môjho názoru tak desaťkrát viac ako bolo vôbec nevyhnutné… Ako teda zhrnúť dojmy z tejto hry, ktorá tak veľmi rozbúrila pol planéty? Jedine slovami, ktoré som dal do titulku – Cyberpunk 2077 som miloval, ale…
Bola to naozaj dobrá hra a naplno ma upútala na dlhé hodiny a v istých momentoch to bol len spánok a Cyberpunk. Ale… ale mohla mať viac. Nemusela byť božsky dokonalá, nemusela to byť hra tisícročia, nemusela sa z nej stať kultová relikvia generácie, ale mala a má svoje nedostatky a chýbajúce čiastočky. Detaily, ktorých nie je veľa, ani nie sú nijak prevratné a v hrách sú bežné už roky. Detaily, ktoré by urobili veľmi veľa.
Hre sa dostalo obrovské množstvo zaslúženej i nezaslúženej kritiky. Svoje robí efekt masy a okamžitá móda nenávidieť tú hru, tak ako bolo módne tešiť sa na ňu. Ale spomedzi haldy zbytočného hejtu trčí mnoho naozaj opodstatnených dôvodov na kritiku. Ani len nezmieňujem hráčov, ktorí hru ani nespustili, prípadne dostali do rúk absolútne nekvalitnú hru patriacu do minulého desaťročia. Ich slovám si netrúfam protirečiť. Hovorím o nás, hráčoch, čo sme mali to šťastie, že sme rozbehali hru, dokonca v deň vydania a s minimom crashov. Aj táto skupina má veľmi pádne kritické argumenty.
Cyberpunk som si užil od prvého do posledného momentu a určite si ho budem užívať i naďalej. Rozhodne však dúfam, že sa na hre bude pracovať naďalej a že sa časom vyšvihne na úroveň, akú si zaslúži.
- Last Train Home – Aj domáca hra o domácej histórii môže byť svetová! - 15. januára 2024
- Tank Girl – Ten najvýbušnejší punkový komiks! - 9. decembra 2023
- Sound&Fury – Dokonalé spojenie hudby a obrazu - 10. júla 2023
