Cez Sibír do Vladivostoku a naspäť do Francúzka – LEGIE – SIBIŘSKÁ CESTA [RECENZIA]
Hladní, premrznutí a ďaleko od domova. Uviaznutí v krajine zmietanej občianskou vojnou. Toto je príbeh Československých légií v Rusku. Podarilo sa však preniesť atmosféru ich príbehu do stolovej hry, ktorá pôvodne vznikla ako LARP?
Toto nás v škole neučili
Na začiatok trochu histórie. Všetci vieme, že Prvá svetová vojna sa začala v roku 1914 atentátom na Františka Ferdinanda. Vieme aj, že trvala štyri roky a vieme kto v nej bojoval. Menej známy je však príbeh Československých légií a ich ceste naprieč Sibírou. Je to fascinujúci príbeh dobrovoľníckej armády z väčšej časti Čechov a Slovákov. Na začiatku roku 1918 sa vydali z územia Ukrajiny do Ruska aby s Červenou armádou bojovali proti Nemcom. Radom ďalších udalostí nakoniec bojovali s Bielou armádou proti bývalým spojencom a nakoniec sa odmietli vmiešavať do Ruskej občianskej vojny. Aby sa legionári dostali domov, museli prejsť cez Sibír na opačný koniec Ruska do Vladivostoku, odkiaľ sa mohli loďou vrátiť späť do Francúzska. Nutné je spomenúť že počas tejto cesty ukradli tri parníky, vyzbrojili ich húfnicami a vyhrali bitku na Bajkalskom jazere. Čo v podstate robí Československo jediným štátom bez prístupu k moru, ktorý vyhral námornú bitku! Zároveň jediný štát, ktorý vyhral všetky svoje námorné bitky. A to ešte nevedeli, či po návrate do Európy nebudú súdení Rakúsko-Uhorskom za vlastizradu. Československé légie si svojimi činmi vyslúžili medzinárodné uznanie a pričinili sa tak o vznik prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Som veľmi rád že po úspešnej počítačovej hre Last Train Home tu máme ďalší pokus o popularizáciu tejto časti našej histórie.

Príprava hry je veľmi rýchla a pravidlá jednoduché
V hre sa každý hráč zmocní velenia jednej zo štyroch frakcií. Československých legionárov, Bielej armády, Červenej armády a takzvaných Šajok (zmeska lokálnych banditov). Frakcie sú jedinečné a asymetrické. Kým Bieli sa snažia vylepšovať svojich vojakov a Šajky zvíťaziť ľsťou a podvratnou činnosťou, Červení sa s tým nebabrú a za víťazstvom idú hrubou silou cez mŕtvoly. Je jedno čie. Na začiatku má každý hráč k dispozícii na výber z dvoch dôstojníkov a dvoch veliteľov frakcie. Výber veliteľa je dôležitý kvôli tomu, pretože vybraný veliteľ pridá do hry unikátny žetón rozkazu. Ku karte dôstojníka si nakoniec potom hráči dotiahnu a vyberú štyri ďalšie karty vojakov a hra sa môže začať.
Princíp Légie je veľmi jednoduchý. Hra prebieha v štyroch kolách. V každom kole sa na stôl náhodne vyberie jedna lokácia. Lokácia mierne upraví pravidlá, alebo určí, či sa niečo boduje ináč. Podľa počtu hráčov sa ďalej vyloží aj niekoľko kariet zápletiek. Práve o víťazstvo v týchto zápletkách zvedú hráči boj. Hráči jeden po druhom prideľujú postavy k zápletkám a rozdávajú žetóny rozkazov. Víťaz zápletky si pridelí určitý počet žetónov medailí, ktoré reprezentujú víťazné body. Porazení však neodídu naprázdno. Každý, kto síce nevyhral, no na danej zápletke mu prežil aspoň jeden vojak, získa žetóny zásoby. Tie môže ďalej použiť na vybavenie, tréning postáv, prípadne verbovanie nových členov posádky.

Skvelé využitie transparentných kariet
Každý vojak má určitú sadu schopností a vybavenia. Tie vedia v priebehu hry pribúdať a zase ubúdať. Napríklad ak postava prejde dôstojníckym výcvikom a získa schopnosť vydávať rozkazy, alebo ak bude povýšená, dostane modifikátor +1 ku svojej bojovej sile. Okrem schopností môže byť postava zmrznutá, alebo aj zranená. Spôsob akým je v tejto hre vyriešené značenie týchto schopností a stavov je jedinečný. Každá karta postavy je totiž obalená v obale svojej frakcie. Každá schopnosť, stav a predmet má predtlačenú vlastnú priesvitnú kartu, kde je na špeciálnom mieste vyznačený symbol. Kartičky sa teda len ukladajú jedna na druhú do obalu postavy. Je to oveľa prehľadnejšie ako použitie žetónov a zároveň to šetrí kopu miesta na stole. Využitie a skladanie priesvitných kariet na seba som videl zatiaľ asi len v jednej inej hre.
So systémom schopností súvisí aj ďalšia vec, ktorú by som chcel pochváliť. A tou je “insert” krabice. Tu je zbytočné šetriť chválou. Každý balíček kariet, či už frakcie alebo schopností, má svoje miesto. Výhodami je konzistentnosť. Pri každej hre viem presne, kde čo treba hľadať. Či už idem kúpiť kabát Juriovi, alebo “zmrzačiť” schopnosť útoku Iljovi. Či už idem zmraziť alebo zraniť, po pár hrách viem, kam siahnuť. Okrem toho, že prehľadný insert značne urýchľuje prípravu a zloženie hry do krabice, karty držia na svojom mieste v čase medzi hraním.

Prevedenie je krásne
Veľmi sa mi páči tento štýl kresby. Každá postava má vlastný portrét a sadu schopností a vybavenia. Miestami som narazil aj na vtip, ako napríklad ruská medička, ktorá síce nelieči no za to dokáže mrzačiť súperov. Nie je tu nič čo by som vytkol; všetky karty, obaly, žetóny a zásteny sú vo výbornej kvalite. Miestami sa mi zdala hra až preprodukovaná. Ako keby sa autori rozhodli viac zainvestovať do komponentov a zvýšiť tak celkovú cenu hry. Z mojej strany to však nie je výčitka ale pochvala.
Je to jednoduchá hra? Áno, rovnako ako šach
Prekvapilo ma, že herné mechaniky v pravidlách sú napísané len na šiestich stranách A4! Videonávod má len 30 minút. Skúsenejší hráč sa dokáže naučiť pravidlá relatívne rýchlo a hneď začať hrať. Problémom sú malé nezrovnalosti. Napríklad sa nám stalo, že popis akcie na zástene hovoril niečo iné ako popis akcie v pravidlách. Až pri písaní recenzie som zistil, ako správne vyhodnotiť rozkaz “Ústup!”. Ďalšou nezrovnalosťou je pravidlo z oficiálneho videonávodu. Podľa autora videonávodu sa do pravidiel nezmestil detail, že na konci hry sa za každého padlého vojaka odoberie hráčovi jeden bod. Celkom dosť dôležité pravidlo, ktoré dáva zmysel. Kvôli tomu sme si neboli celkom istí, ako počítať body, pretože v pribalených papierových pravidlách sa nič také nepíše. Bolo by dobré zozbierať podobné podnety a revidovať pravidlá aspoň v elektronickej forme.

Pravidlá sú síce jednoduché, no Légiu si užijú skôr hráči, ktorí radi premýšľajú a dobre si pamätajú kopec vecí. Pri hre troch hráčov bolo pre mňa príliš náročné skúmať jednotlivé zápletky, počet bojovej sily protihráčov a kombinácie rozkazov, ktoré ešte súperom ostali a mohli byť zahrané v tomto kole. Stalo sa, že som bol stratený a nevedel som, či poslať jednu postavu do zápletky a následne ju rozkazom presunúť inde, alebo ju priložiť niekam úplne inam. Nikdy som si nemohol byť ničím istý, pretože aj keď som mal na zápletke vojenskú presilu, protihráč mohol jedným rozkazom buď odísť, niekoho privolať, ukradnúť zdroje alebo ma dokonca donútiť k ústupu. Kombinácií je príliš veľa a často som posielal ľudí s náhodnými rozkazmi a dúfal v najlepšie. V rozhovore s autorom hry som sa dočítal, že chceli pri hraní zachovať určitú neistotu, ktorá nastane v občianskej vojne, aby si veliteľ nikdy nemohol byť úplne istý, že neposiela svojich vojakov na smrť. Ak to bol zámer, tak sa určite podaril. Miestami som mal však pocit že prideľujem vojakov na zápletky náhodne a rozkazy tiež udeľujem, len aby som si ich čím skôr minul.

Zhrnutie na záver
Legie – Sibiřská cesta je hra, ktorá pokrýva nie veľmi známu časť českej a slovenskej histórie. Nevyskytujú sa však v nej žiadne historické postavy ani konkrétne udalosti. Okrem predslovu sa z nej o udalostiach z toho obdobia veľa nedozvieme. Napriek názvu hry som nemal pocit, že by postavy niekam cestovali. Ide len o štyri kolá bojov každého proti každému. Je to hra určená pre ľudí, ktorým sa bude páčiť tento historický setup, radi premýšľajú a kombinujú. Nakoniec sa však aj tak budú musieť spoľahnúť na osud a každým výsadkom podstúpiť riziko. Kombinácia rôznych frakcií, veliteľov, dôstojníkov, lokácií a zápletiek umožňuje hrať Légiu znova a znova a miestami mať pocit, že hráte stále inú hru. Áno, pociťoval som, že je toho na mňa pri hraní miestami veľa, áno, stalo sa, že náhoda dopomohla môjmu súperovi. No viem s istotou povedať, že som ju nehral naposledy. Počítať medaily na konci hry je totiž zábava.

Za hru na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Albi. Ak si Légiu chcete vyskúšať, zastavte sa na jednom z našich eventov alebo si dohodnite hranie v našej komunitnej skupine PoP-Cult D6 Klub na facebooku. Hru vám prinesieme a pravidlá vysvetlíme.
Galéria fotiek:
- Hľadajte život vo vesmíre v novej českej hre SETI! [RECENZIA] - 8. februára 2025
- Cez Sibír do Vladivostoku a naspäť do Francúzka – LEGIE – SIBIŘSKÁ CESTA [RECENZIA] - 16. novembra 2024
- Niektoré princezné jednoducho nechcú byť zachránené - 6. februára 2024
Hodnotenie
Záver
Légia je kartová hra s neotrepanou historickou témou, originálnymi mechanikami a podareným vizuálom. Nie je však pre každého. Viac si ju užijú náročnejší hráči. Prerátavanie možných ťahov súperov a kombinovanie možností ako zahrať ťah, nie je jednoduchá vec. Ak máte zároveň radi hry, kde sa blafuje a škodí súperom, odporúčam dať Légii šancu.