Inkvizícia a potkany – Plague Tale: Innocence
Pri minuloročnej júlovej ponuke hier na predplatnom PlayStation Plus som sa potešil najmä z Plague Tale: Innocence. Aj keď bola hra dostupná dlhšie, pracovné povinnosti mi nedovolili na tento vlak nasadnúť a vyskúšať si ju zahrať. Až nedávno, po zakúpení PlayStation 5, sa mi podarilo tento rest dohnať.
Plague Tale: Innocence nás vezme na cestu temným príbehom zasadeným do stredovekého Francúzska. V zemi sa šíri mor a aby toho nebolo málo, svoje má čo povedať aj inkvizítor, ktorý sa s touto pliagou chce vysporiadať po svojom. Hlavná hrdinka, mladá Amicia de Rune, po nájazde na panstvo jej rodičov utečie spolu s bratom, ktorý trpí neznámou chorobou. Nájsť musia svojho príbuzného, neďalekého alchymistu, ktorý im vysvetlí, o čo ide a ako majú postupovať. Amicia sa s Hugom musia okrem potkanov, ktoré roznášajú mor, vyhýbať aj inkvizičným jednotkám, ktoré po nich pátrajú.
Rozumiem, že hra vykresľuje fiktívne udalosti počas inkvizície v stredovekom Francúzsku, no záverečný boss fight bol… povedzme maximálne nezvyčajný. Inkvizítor Vitalis si vďaka Hugovej krvi podmanil biele potkany, proti ktorým ste na konci stáli. Takže Vitalis, ovládajúci biele potkany, a Hugo, ovládajúci klasické čierne potkany, na seba vysielajú tornáda týchto škodných a Amicia má počas toho inkvizítora trafiť kamienkom do hlavy. Veľmi ale chcem vyzdvihnúť vykreslenie vzťahu Amicie a Huga, ktorí tvoria neoddeliteľný pár. Amicia sa ako 13 ročné dievča muselo postarať o svojho chorého brata, zatiaľ čo po nich pátralo celé Francúzsko. Pekne spracovaná myšlienka toho, že mladé dievča muselo veľmi rýchlo dospieť. Páčila sa mi aj dynamika ostatných postáv v hre ako Hugo, ktorý vzhliadal k Lucasovi, ako sa Melie zapáčil Rodric či ako Amicia obdivovala samostatnosť Melie a jej brata Arthura.
Na hre sa mi okrem príbehu najviac páčila distribúcia zdrojov. Buď ich využijete na výrobu munície, alebo si za ne vylepšíte výbavu. Práve pri tejto dileme som si uvedomil, aké je náročné fungovať s maximálne obmedzenými zdrojmi. Keď som teda chcel mať vylepšený prak, musel som okolo nepriateľov ísť ticho a muníciu využívať čo najmenej. Práve na toto sa hrá spolieha. Pekne vymyslený stealth ma vrátil do doby, kedy sme na starom počítači s bratom hrali Splinter Cell či Deus Ex. Odlákať nepriateľov za nejakým zvukom alebo rozbitým krčahom a rýchlo sa prešmyknúť do vysokej trávy. Hra vám samozrejme nič nezakazuje a ak chcete, môžete stráže namiesto odlákania umlčať kameňom do hlavy. Craft systém mi veľmi pripomínal ten z Horizon Zero Dawn. Tu ste ale namiesto šípov a pascí vyrábali alchymistické projektily. Počas hry sa vám v istých situáciách odomkne možnosť vyrobiť nový typ munície, ktorý je potrebný na ďalší postup dopredu.
Hra je upravená aj na haptické odozvy ovládačov DualSense a tak pri odlákavaní stráží cítite spätnú odozvu. Rovnako boli upravené aj vibrácie, ktoré sú prispôsobené priestorovo. Tak pri prejazde inkvizičného voza cítite v rukách, ako ide z jednej strany na druhú. Keď sme pri vibráciách, jednou z citeľne najsilnejších vibrácií sú tie, ktoré cítite pri horde potkanov. Keď sa k nim dostatočne priblížite, cítite, ako sa vám potkany tlačia na ruky, cítite každú ich nohu a aj napriek tomu nechcete ovládač pustiť z ruky. Hranie Plague Tale: Innocence je tak s PlayStation 5 posunuté na úplne inú úroveň.
Hudba pri hraní je priam mrazivá. Tak ako pri každej dobrej hre je napínavá hudba predzvesťou niečoho zlého, aj tu vždy viete, že sa niečo stane. Trhané ťahanie husľového sláčika, náhla zmena tempa alebo úplné ticho. Všetky zmeny v hudobnom podmaze veštia zvrat v leveli či celom príbehu.
Ak ste ako ja a chcete za hru obdržať platinovú trofej (získať všetky achievementy) pravdepodobne sa vám to nepodarí pri prvom zahraní. Niektoré trofeje sú dizajnované tak, aby ste si kapitolu načítali znovu, prípadne aspoň zopakovali postup od záchytného bodu. To ale nie je stále na škodu, pretože môžete nájsť lepšiu cestu alebo suroviny, ktorými si vylepšíte prak či vybavenie.
Keďže je hra vymyslená na stealth systém postupovania dopredu, hráč sa musí skrývať za debnami, nasledovať stráže od chrbta či prekĺznuť popri nich, mimo ich zorné pole. Stalo sa mi ale, že som sa v niektorých momentoch chytal za hlavu ako ma nemohli NPC zbadať. Miestami je stealth až príliš jednoduchý. Na druhej strane som si v posledných misiách trhal vlasy, pretože som prakom nemohol zasiahnuť nepriateľov, ktorí postupovali až príliš rýchlo. Príbehovo som sa zamýšľal nad tým, prečo zase všetko vyriešia násťročné deti.
Hodnotenie
Priznám sa, že po dokončení poslednej kapitoly a záverečnom boss fighte som mal problém zaspať. Nie kvôli strachu, no keď sa vám v snoch formujú stĺpy potkanov, nie je to nič príjemné. Po druhom zahraní sa mi dialo to isté, takže ak nie ste, ako ja, zvyknutí na horory a temné prostredia, odporúčam hru púšťať výlučne za denného svetla, zabezpečiť si, aby pri vás niekto sedel a nehrať ju dlho. Najmä ak hru spúšťate na konzole PS5. Upravené vibrácie ovládača spôsobia, že pod rukami cítite každý pohyb. Určite aj preto ale patrí Plague Tale medzi tie lepšie hry a to najmä svojím príbehom. Ak hľadáte menej známu hru na pár volných popoludní, jednoznačne vyskúšajte Plague Tale: Innocence – neoľutujete to.
- Nový vietor do plachiet s Catan: Energie [RECENZIA] - 21. novembra 2024
- Odhaľte históriu čajového rituálu spoločenskou hrou – Čajová zahrada [RECENZIA] - 18. novembra 2024
- Pripravte svoju noru na zimu – Syslíci [RECENZIA] - 12. novembra 2024
