Na Gemeri je vraj tak bizarne, že o tom Majling znova píše
Každá literatúra má svoju povinnú sekciu. Ak by sme sa bavili o slovenských komiksoch, určite by som ako autora povinnej komiksovej literatúry vybrala Daniela Majlinga. Pretože (ako stále rada hovorím) komiksy nie sú len o superhrdinoch, ale aj o bežných ľuďoch… z Rožňavy a okolia. Dnes preto predstavujem Deň Prvý, ktorý vydalo vydavateľstvo Brak v prvej polovici tohto roka.
Po predchádzajúcich komiksoch Rudo a Zóna vydal Daniel svoj ďalší počin. Jeho dej sa, ako už názov spomína, odohráva v regióne Gemer, najviac v obci Plešivec ležiacej len 10 minút autom od spomínanej Rožňavy. Špecificky sú to väčšinou rôzne inštitúcie ako nemocnica, policajná stanica a nevyhneme sa tradične ani lokálnemu podniku ponúkajúcemu alkoholické nápoje. Dlho som rozmýšľala, kto je vlastne hlavnou postavou komiksu, no hlavnou postavou je tam asi každý.
Tí, ktorí Majlingovu tvorbu poznajú určite vedia, že tým mám na mysli aj Jona Bon Joviho. Do zoznamu obľúbených postáv pridávam aj jeho delulu obdivovateľku Tünde. Postavou vyvolávajúcou najviac rozruchu je už od začiatku jednoznačne Zsolt, ktorému sa podľa popisu postavy “život prevráti hore nohami”. Doslova, keď ho v úvode príbehu spustia do šachty, do ktorej mal spadnúť malý chlapec. Ako sa ukáže, babka nahlasujúca túto udalosť nepatrila medzi najčistejšie v dedine.
Príbeh sa postupne zapletá a kvôli dolehlavému Zsoltovi spoznávame postupne čoraz viac postáv, v ktorých sa pri prvom čítaní možno stratíte a komiks si preto prečítate znova. V čom však nevidím problém, keďže dúfam, že absurdita postáv je blízka realite. Obľúbite si už spomínaného Jona Bon Joviho, patológa Romana sklamaného z faktu, že mu Natalie Portman zlomila srdce, či doktora zo psychiatrie, ktorý nie je jeden. Teda iba žeby jeden z nich klamal…
Ak si potrpíte na peknú kresbu, tak s tým ani v tomto komikse nerátajte a zmierte sa s faktom, že humor bol Danielovi prednejší, než kresba. Autor pracuje s odtieňmi sivej, čiernou a bielou. Ich hlavnou úlohou je skôr zobraziť aktuálne dianie a emócie, na čo autor poukazuje aj častými detailmi na tváre postáv. Majú temný charakter ako je aj nálada samotného komiksu. Nie je dôležitý vizuál, ale obsah. Takže aj keby ste chceli, tak knihu podľa obalu nedokážete posúdiť. Podobne je to aj so zobrazovaním okolia a prostredia v komikse. Na komiksového prvočitateľa môže pôsobiť ako veľmi rýchlo nakreslený aj tým, že niekedy je prostredie doslova len načarbané, len aby bolo. Výrazným rozdielom v práci s kresbou sa stáva retrospektíva v dianí. Príbeh nie je čiernobiely, ale svetlosivý.
Nehovorím však o komikse, ktorého dejová linka je len jedna a jednoduchá. Postavy spája niekoľko dejových línií, v ktorých začnete hľadať reálneho psychiatra, zisťovať, prečo sa Dávid mal ženiť a neoženil sa, prečo nechce Bon Jovi žiť v Plešivci, alebo koľko trvá vyberanie správnej príchute kondómov a kto je vlastne ozajstný psychiater? Keďže mi stojí za to príbeh nevyspoilovať, tak len dodám, že koniec prvého dňa je tragický. Teda, ako pre koho.
To, čo na komikse milujem najviac, je určite Majlingov štýl humoru. Takmer na každej strane sa dostanete k jeho forme. Najčastejšie je to forma situačného humoru, ktorý vychádza z diania, ale aj vymysleného diania v predstavách postáv. Humor vytvára na viacerých základoch. Autor pre tvorbu využíva geografickú polohu, teda blízkosť maďarských hraníc. Humor je tiež veľmi ironický, niekedy zachádza až do toho čierneho. Tiež pracuje s humorom na rôznych inteligenčných leveloch. Nebojte sa, maďarské texty sú preložené, ale tie anglické nie. Takže vnímajte komiks ako knihu pre posilnenie znalosti oboch jazykov. Okrem spomínaného situačného humoru predstavuje aj jednu sladkotrpkú spomienku Romana, ktorá je moja najobľúbenejšia.
Veľa ľudí považuje ešte stále komiks ako niečo kreslené, pre mladšie publikum. Okrem “superhrdinoviek” je však stále ešte množstvo slovenskej komiksovej tvorby, ktorú zatiaľ široká verejnosť nepozná. Ak vás preto niekto poprosí o odporúčanie na jednoduché čítanie, skúste odporučiť Majlinga. Len neviem, či práve ľuďom žijúcim na juhu Slovenska. Snáď sa neurazia. A uraziť sa pri komikse môže viac ľudí, tak asi radšej svoje odporúčanie dobre premyslite.
Gemer ma bavil na každej strane, aj keď som prvých niekoľko strán mala z postáv guláš. Udržanie precíznej úrovne humoru, umiestnenie príbehu na Slovensku a kresba je to, čo väčšina z nás potrebuje. Podporujte preto slovenskú tvorbu, pretože ako je v zadu na obálke knihy napísané Majlingovou mamou: “Objektívne musím pripustiť, že je to výborný a iste aj dobre vychovaný autor.”
- Zaber(!) vás preverí [RECENZIA] - 28. januára 2024
- Na Gemeri je vraj tak bizarne, že o tom Majling znova píše - 20. septembra 2023
- Oppenheimer: “Stal som sa smrťou, ničiteľom svetov.” - 31. júla 2023
