Inšpiratívne ženy v popkultúre, ktoré zmenili svet
Na Slovensku sa marec oslavuje ako mesiac kníh, ale vo svete sa mu skôr pripisuje iný sviatok. Je totiž považovaný za mesiac histórie žien. 8. marec je aj u nás oslavovaný ako Medzinárodný deň žien a my sme vám pri tej príležitosti včera na našom Facebooku predstavili niekoľko inšpiratívnych žien zo sveta komiksov, videohier a kinematografie. Tento článok patrí im, ženám, bez ktorých by svet popkultúry vyzeral celkom inak – a to aj keď ste o niektorých z nich možno vôbec nepočuli.
KOMIKS
GAIL SIMONE
Komiksová autorka Gail Simone začala so svojou tvorbou na stránke Women in Refrigerators (Ženy v mrazničkách). Išlo o stránku, ktorá vznikla ako odpoveď na scénu z komiksu Green Lantern #54, v ktorom bola priateľka hlavného hrdinu Alexandra DeWitt zavraždená a jej telo bolo hodené do mrazničky, aby ho následne hrdina našiel. Stránka vyhľadávala ženské hrdinky, ktoré boli zavraždené, znásilnené alebo zažili iné traumy na to, aby poslúžili ako „plot device“ pre mužských hrdinov. Simone prispievala svojím stĺpčekom You’ll All Be Sorry! Išlo o satirické a humorné paródie známych komiksoviek.
Simone pracovala pre Bongo Comics ako autorka niekoľkých komiksov o Simpsonovcoch. V mainstreame začala pôsobiť svojou prácou na komiksoch o Deadpoolovi v Marvel Comics. Následne prešla k DC, kde jej bol zverený komiks Birds Of Prey (od #56), v ktorom vystupovala čisto ženská superhrdinská zostava: Oracle, Black Canary, The Huntress a Lady Blackhawk. Po Chuckovi Austenovi prevzala Simone aj Action Comics, pracovala na svojich projektoch ako napríklad Villains United alebo Teen Titans. Od roku 2007 pracovala aj na Wonder Woman. V roku 2011, keď DC spustilo iniciatívu New 52, napísala Simone novú Batgirl s Barbarou Gordnon, v ktorom predstavila postavu Alysie Yeoh – išlo o prvú hlavnú transgender postavu v modernom kontexte v mainstreamovom komikse. Neskôr písala novú Red Sonju z roku 2013. V rokoch 2014-2015 písala aj sériu Lara Croft pre Dark Horse Comics. Dodnes je označovaná za jednu z najuznávanejších ženských osobností zo sveta komiksov.
ANNIE NOCENTI
Americká žurnalistka, spisovateľka, učiteľka, editorka a filmárka. Jej prvá práca na komiksoch začala v Marvel Comics, keď v roku 1982 publikovala šesťstranový mytologický príbeh v Marvel antalógii Bizzare Adventures #32. Následne pracovala na niekoľkých číslach Spider-Woman, Doctora Strangea a Star Wars. Napísala štvorčíslo komiksu Beauty and the Beast o mutantoch Dazzler a Beast. Takmer štyri a pol roka pracovala na sérii Daredevil. Nocenti sa v sérii špeciálne zaujímala o spoločenské témy ako sexizmus, rasizmus a práva žien.
Je autorkou postáv ako Longshot, Typhoid, Spiral, Blackheart a mnoho ďalších. Pracovala na komiksoch ako Batman, Green Arrow, Catwoman, Inhumans či Katana. Okrem tejto činnosti sa Nocenti snaží pomáhať tínedžerom z problémových častí New Yorku, pre ktorých vytvorila letný tábor, v ktorom ponúka filmové kurzy.
LITERATÚRA
MARGARETH ATWOOD
Kanadská autorka, ktorá je už dnes celosvetovo uznávanou osobnosťou literatúry, vydala od roku 1961 18 básnických zbierok, 18 románov, 11 kníh literatúry faktu, 9 zbierok poviedok, 8 detských kníh a dva grafické romány. Vyhrala množstvo ocenení za svoje diela a množstvo jej kníh bolo adaptovaných na obrazovky kín či televízií. Vo svojich knihách často rieši otázky identity, náboženstva a mytológie, moc jazyka, ekologické otázky a politiku. Mnoho jej básní je inšpirovaných mytológiou a rozprávkami z jej detstva.
Jej reputácia začala stúpať v 80. rokoch vďaka dielam Bodily Harm, The Handmaid’s Tale (víťaz Ceny Arthura C. Clarka) a Cat’s Eye. Hoci Atwood nemá rada literárne nálepky, svoj román The Handmaid’s Tale považuje za sci-fi, resp. špekulatívnu fikciu. Sama tvrdí, že všetko, čo sa v knihe nachádza, sú veci, ktoré už niekto niekde dávno urobil. V knihe sa zamyslela nad tým, že ak by spoločnosť chcela ženy „strčiť“ do kuchyne a zbaviť ich všetkého, čo v živote získali, ako by to urobila? Na celý príbeh ale nenahliada primárne z pohľadu feminizmu ale totalizmu a politickej moci.
Okrem písania je Atwood aj vynálezkyňou. V roku 2004 vytvorila koncept prístroja LongPen – ide o diaľkovo ovládaný robotický prístroj, vďaka ktorému dokážete kdekoľvek zo sveta ovládať „pero“ s atramentom pomocou tabletu a internetu – autorka tak napríklad môže organizovať knižné turné a podpísať fanúšikom knihy bez toho, aby opustila svoj dom. V roku 2019 sa Atwood spojila s aktivistickou skupinou Equality Now a pod jej záštitou vydala voľné pokračovanie príbehu o služobníčke s názvom The Testaments.
KINEMATOGRAFIA
VERITY LAMBERT
Táto inšpiratívna žena bola anglickou filmovou a televíznou producentkou, známa najmä vďaka seriálu Doctor Who. Lambert pracovala BBC v 50. rokoch a v roku 1963 sa ako hlavná producentka zhostila výroby tohto kultového sci-fi seriálu. V roku 1969 odišla z BBC a pracovala pre niekoľko filmových spoločností. V roku 1985 si založila vlastnú produkčnú spoločnosť, Cinema Verity, a ako producentka pracovala až do konca života.
V šesťdesiatych rokoch bolo v televíziách len veľmi málo ženských producentiek. Keď v roku 1963 dostala za úlohu viesť seriál Doctor Who, stala sa tak nie len jedinou, ale aj najmladšou ženskou producentkou v BBC. Stala sa symbolom pre ženy v médiách.
Ak náhodou tento kultový seriál nepoznáte, za jeho vznikom stojí Sydney Newman, ktorý poveril Lambert, aby projekt viedla. V tej dobe išlo o edukatívny sci-fi seriál na sobotné večery, v ktorom jeden starý muž cestoval vesmírom v jeho lodi TARDIS. Nepredpokladalo sa, že seriál vydrží viac ako jednu sezónu. Lambertovej sa podarilo seriál spopularizovať natoľko, že sa stal jedným z najobľúbenejších britstkých televíznych programov vôbec. Stála za vznikom najpopulárnejších Doctorových nepriateľov Dalekov. Lambertovej nadriadený Donald Wilson bol pôvodne proti tomu, aby do seriálu Dalekov zakomponovala, avšak po veľmi pozitívnej odozve divákov uznal, že Verity očividne vie, čo robí, a pozná seriál lepšie, ako on. Verity Lambert stála pri zrode prvých dvoch sérii Doctora, v roku 1965 sa rozhodla producentské kreslo posunúť ďalej.
V roku 2002 bola Verity Lambert vyznamenaná Rádom britského impéria za jej dlhoročnú službu filmovej a televíznej produkcii. V rovnakom roku získala aj Cenu BAFTA za mimoriadny prínos pre televíziu. Verity umrela v roku 2007 na rakovinu sedem dní pred dosiahnutím jej 72. narodenín. O mesiac na to mesiac jej malo byť udelené ocenenie za celoživotné dielo na podujatí Odovzdávanie cien pre ženy vo filme a v televízií. V roku 2007 na počesť Verity Lambert a Sydneyho Newmana Doctor (David Tennat) v epizóde “Human Nature” svojich rodičov nazval “Sydney” a “Verity”. V roku 2013, na 50. výročie od vzniku seriálu, pripravilo BBC krátky film o vzniku tohto seriálu s názvom An Adventure in Space and Time.
EMMA WATSON
Celým menom Emma Charlotte Duerre Watson je herečka, ktorú netreba predstavovať. Preto vám nebudeme hovoriť o jej filmovej kariére, ale o inšpiratívnych činnostiach, ktorým sa venovala od ukončenia natáčania série o slávnom čarodejníkovi.
V roku 2014 Watson dokončila štúdium na Univerzite Brown a získala tak titul v odbore anglická literatúra. V tom istom roku bola vymenovaná za ambasádorku OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien. Spolu s OSN stála za kampaňou HeForShe, ktorá sa snaží presadiť rovnoprávnosť medzi všetkými ľuďmi. Vo svojom prvom príhovore k tejto kampani prehovorila o tom, ako začala spochybňovať rovnosť medzi mužmi a ženami vo svojich ôsmich rokoch, keď bola kvôli svojmu perfekcionizmu označovaná za panovačnú, zatiaľ čo chlapci boli iba ambiciózni. Prehovorila aj o tom, ako bola v médiách vo svojich štrnástich rokoch ako herečka sexualizovaná, hoci bola iba dieťa. Watson sa odvtedy snaží o presadenie rovnakých práv a príležitostí pre mužov aj ženy.
V januári 2016 založila Emma Watson feministický knižný klub na Goodreads: Our Shared Shelf (v prekl. Naša zdieľaná polička). Cieľom tohto klubu je vytvoriť priestor, v ktorom môžu čitateľky a čitatelia zdieľať svoje názory a diskutovať o feministických knihách. Každý mesiac teda Emma vyberie jednu knihu, o ktorej potom môžu čitateľky a čitatelia diskutovať na konci daného mesiaca. Prvou takouto knihou bolo dielo My Life on the Road od Glorie Steinem, s ktorou neskôr Watson urobila rozhovor. Watson sa tiež spojila s organizáciou Book Fairies a Books on the Underground – ak teda niekedy budete v Anglicku, skúste sa poobzerať, či na stanici metra ale vlakovej zastávke neuvidíte knihu, ktorá nemá svojho majiteľa – Emma v nich necháva aj osobné venovania.
VIDEOHRY
AMY HENNIG
Je Americká režisérka a scenáristka videohier. Vo videohernom priemysle pracuje od 80. rokov a väčšina jej prvých projektov zahŕňala najmä umeleckú prácu na hrách na Nintendo Entertainment System. Pracovala aj pre Electronic Arts ako animátorka, neskôr sa však dostala k projektom, kde mohla prejaviť svoje dizajnérske nadanie. Jej kariéra sa naplno rozbehla, keď sa ako kreatívna riaditeľka zamestnala v spoločnosti Naughty Dog. Pracovala na sérií Jak a Daxter a neskôr sa ako výkonná riaditeľka zhostila hry Uncharted: Drake’s Fortune. Na prvých troch hrách Uncharted sérií pracovala aj ako hlavná scenáristka a kreatívna riaditeľka. Pri výrobe Uncharted 2: Among Thieves viedla Hennig tím 150-tich ľudí, ktorí na hre pracovali, popri aktívnej scenáristickej práci. V roku 2014 Hennig opustila Naughty Dog. Neskôr si založila vlastné menšie herné štúdio, ktoré sa zameriavalo na produkciu VR hier. Momentálne Hennig pracuje na novej divízii štúdia Skydance Media.
Hennig verí, že kreatívna stránka a scenár sú dôležitejšími prvkami ako grafika hier. Za svoju prácu získala v júni 2016 Špeciálnu cenu BAFTA, tiež získala Ocenenie za celoživotné dielo na podujatí Game Developers Choice Awards v roku 2019. Dnes patrí k najvplyvnejším ženám z viedoherného priemyslu.
BONNIE ROSS
Bonnie Ross je americkou programátorkou a vývojárkou videohier. Zároveň je viceprezidentkou spoločnosti XBOX Game Studios. Je vedúcou spoločnosti 343 Industries, čo je štúdio zodpovedné za Halo videoherný franchise.
Bonnie bola od detstva sci-fi fanúšičkou a jej snom bolo vytvárať svoje vlastné svety. Jej kariéra vo videohernom priemysle začala v roku 1996, keď ako producentka pracovala na počítačových športových hrách. Okrem jej zásluh na Halo sérií pracovala Ross na tituloch ako NBA: Inside Drive, Zoo Tycoon, Dungeon Siege, Counter Strike, Gears of War alebo dokonca Mass Effect (a mnoho, mnoho ďalších). Magazín Fortune zaradil v roku 2014 Ross medzi 10 najmocnejších žien vo videohernom prostredí, práve kvôli jej zásluhám na Halo sérií, ktorá vďaka jej práci prerástla do celého popkultúrneho sveta. Akadémia interaktívnych umení a vedy pridala Ross do siene slávy počas odovzdávania DICE ocenení vo februári 2019. Bonnie Ross bola vôbec druhou ženou, ktorá kedy získala toto ocenenie.
Ross sa snaží presadzovať diverzitu vo videohernom priemysle a zmierňovať rozdiely medzi mužmi a ženami v tejto oblasti. Sama sa snaží zamestnávať viac ženských vývojáriek, aby tak mohlo viac dievčat nájsť svoj vzor v tomto priemysle. Rossin vplyv je viditeľný aj na sérií Halo, ktorá má čoraz viac ženských protagonistiek.
DONNA BAILEY
Americká programátorka a učiteľka, ktorá spolu s Edom Loggom v roku 1981 vyvinula arkádovú hru Centipede pre Atari Inc. Jej vstup do sveta videohier je veľmi nezvyčajný – Donne sa totiž zapáčila pieseň Space Invader od skupiny The Pretenders, a keď jej známy povedal, že pesnička je založená na arkádovej hre Space Invaders, Donna sa začala zaujímať o Atari hry. V roku 1980 sa ako jediná žena zamestnala v Atari divízii na arkádové hry. Atari v tej dobe malo len zápisník s pár nápadmi na hry. Medzi nimi bol iba jeden, ktorý sa vynímal svojou témou – išlo o kratučký opis hry, v ktorej na hráčov útočí obrovský chrobák. Išlo o hru Centipede, na ktorej začal pracovať tím štyroch ľudí, medzi nimi programátorka Donna Bailey, ktorá sama vypracovala 50% celej hry. Centipede sa stala najpredávanejšiou arkádovou hrou od Atari až natoľko, že výrobná linka musela bežať na dve zmeny, aby stihla vyrábať automaty. O dva roky na to Bailey z Atari odišla pracovať pre niekoľko iných spoločností, chvíľu strávila aj v Activision, kde spolu s Paulom Allenom Newellom pracovala na vývoji hry pre dvoch hráčov. Po odchode z Activision sa rozhodla Bailey opustiť videoherný priemysel úplne.
Napriek tomu sa naďalej zapájala do videoherného sveta, napríklad keď v roku 2007 zastávala úlohu hlavnej rečníčky na Medzinárodnej konferencii žien v hrách. Baily učila rétoriku a kreatívne písanie na Universite v Arkansase. Okrem toho vyučovala aj hodiny multimédií a softwéru 3DSMax. V roku 2013 získala ocenenie za celoživotné dielo na podujatí Ženy v hrách.
Ak by som chcela vymenovať všetky inšpiratívne ženy zo sveta popkultúry, bol by tento článok dlhší, ako celý obsah na tejto stránke. Preto ak poznáte niekoho takého vy, určite nám o nej napíšte do komentára. Ďakujeme týmto ženám, za všetko.
- Stephen King píše knihu o Jánošíkovi. Aký dopad bude mať na slovenskú kultúru? - 1. apríla 2023
- Murder Mystery s PoP-Cultom - 23. apríla 2019
- 50 kariet na záchranu sveta – Detektívna únikovka od Albi (RECENZIA) - 3. novembra 2021
