Battle Born: Lapis Lazuli – Grafický román o človeku a o konflikte civilizácií v Afganistane
Maximilian Uriarte je meno, ktoré sme už raz spomínali pri recenzii na jeho debut – grafický román White Donkey. Uriarte je bývalý príslušník Námornej Pechoty Spojených Štátov Amerických (United States Marine Corps – USMC). Odslúžil dva turnusy v Iraku a svoje skúsenosti z vojenského prostredia využíva aj pri tvorbe webových komiksov Terminal Lance a svoje zážitky čiastočne pretvoril aj do románu White Donkey, ktorý nesie silné autobiografické prvky. Jeho najnovší grafický román – Battleborn: Lapis Lazuli je však už fiktívny príbeh odohrávajúci sa v Afganských horách.
Príbeh
Hlavnou postavou románu je Sgt. King, ktorý prichádza do srdca Afgánskych hôr spolu s čatou ďalších mariňákov s cieľom vytlačiť Taliban z oblasti a zastaviť ich nelegálny obchod s polodrahokamom Lapis Lazuli. Prichádza do regiónu, ktorý ostal nezmenený po tisíce rokov, napriek vplyvu Británie, Sovietskeho Ruska, Talibanu a teraz USA a NATO.
Naraz sa tak stretávajú rôzne kultúry a civilizácie. Autor využíva práve postavu Kinga – afroamerickej siroty – ako stredový bod, okolo ktorého sa točí niekoľko rôznych definícií civilizácie. Kingovo družstvo zahŕňa aj Chavezovú, jedinú ženu v jednotke, a tiež Forresta – zástancu rasovej nadradenosti Juhu. Dotýka sa tak aj tém rasizmu a šovinizmu, ktorý trápi jednak americkú spoločnosť ale aj jej ozbrojené zložky.
Kingovými protivníkmi, sú Muži na koňoch, ako nazývajú Taliban miestni obyvatelia. Pre nich sú aj oni cudzí prišelci, ktorí si prišli uplatniť nárok na ich drahokam. Kingov nadriadený chce miestnym priniesť školy, cesty, nemocnice. Civilizáciu, ako ju poznáme my, ktorú však oni nepotrebujú a nechcú. Chcú mier a pokoj. Čo je však civilizácia? Kto je to civilizovaných človek? Majú mariňáci právo nazývať miestnych divochmi iba preto, že sú horšie odetí? Môžu vôbec sami seba nazvať civilizovanými?
King si prešiel v detstve týraním a traumami a tak vie, že to slovo má mnoho podôb a definícií. To sa odráža na jeho emóciách a vzťahu k miestnym obyvateľom, ktorých utrpenie berie mimoriadne osobne.
Hoci samotný dej je zdanlivo veľmi priamočiary, v pozadí sa pohráva s rôznymi nevyslovenými otázkami, hľadá čosi, za čo možno uchopiť tento zvláštny konflikt, o ktorom sa žartom hovorí, že už je dosť starý na to, aby volil a sám v sebe bojoval.
Obraz
Uriarte vo svojich komiksoch zväčša pracoval len s čiernou a bielou. White Donkey bol členený na akési kapitoly zvýraznené jednou farbou pozadia, na ktorú kreslil čiernymi linkami.
Ako sám hovorí, pred farbou má rešpekt, keďže práca s ňou je náročná a kresbu môže zdokonaliť, ako ju aj úplne pokaziť. Battleborn: Lapis Lazuli je jeho prvým väčším celofarebným projektom. Pre tento štýl sa rozhodol jednak kvôli samotnej ústrednej téme – polodrahokamu Lapis Lazuli, ktorého krásu len ťažko zachytiť čiernobielo a jednak kvôli kráse Afgánskych hôr. Majestátnym vyhliadkam autor venoval nejednu stránku a čitateľ má často dojem, že je to akýsi knižný film, keď z rôznych uhlov sleduje pohyb a dej.
Oproti White Donkey je Battle Born podstatne viac založený na obraze. Dôvodom je samotná postava Sgt. Kinga. Je stvárnený ako málovravný bojovník, ktorého činy silne podliehajú práve vášni a emóciám. Tomu je prispôsobený aj spôsob, akým autor rozpráva jeho príbeh. Veľa priestoru venuje detailom tváre, očiam a atmosfére situácií tak, aby čo najviac pocitov preniesol aj na čitateľa.
Kľúčovým situáciám venuje často celé strany a na mnohých miestach (podobne ako vo White Donkey) sa jeden obraz opakuje na viacerých stranách s minimálnymi, alebo žiadnymi zmenami. Podfarbuje tým konkrétny moment a núti čitateľa prežívať ho silnejšie, vniesť sa do Kingových pocitov a zamyslieť sa hlbšie, než by to možno urobil ak by len rýchlo listoval stranami. V tých momentoch je vidieť Uriarteho veľká pozornosť detailom a cit, s akým kreslil svoje postavy a emócie, ktoré nimi zmietajú.
Dojmy
White Donkey v sebe niesol autorovu túžbu vyrovnať sa s podivným konfliktom, ktorým prešiel. Nájsť akési premostenie medzi službou, ktorá nenaplnila jeho očakávanie a civilným životom, ktorý už nikdy nebude rovnaký ako bol pred tým. Snažil sa nájsť miesto sebe aj iným veteránom, ktorý zápasia s návratom naspäť a značná časť bola venovaná práve tým, ktorí sa nevrátili a tým, ktorí svoj zápas o návrat prehrali a vzali si život.
Battleborn: Lapis Lazuli sa podobne ako iné knihy, hrané a dokumentárne filmy snaží vniesť svetlo do bizarnej vojny v Afganistane. Tá trvá už od roku 2001 a pôvodné dôvody sú už akosi rozmazané. Bojovať a krvácať tam chodia ľudia, ktorí si ani nepamätajú jedenásty september, prípadne ešte neboli narodení. Afganistan je preto ťažko obsiahnuteľný konflikt. Jeho neexistujúce frontové línie, asymetrický charakter a prítomnosť v americkej spoločnosti, definuje celú generáciu vojakov a príslušníkov ozbrojených síl. Trvá tak dlho, že v krajine vyrastá celá jedna generácia, ktorá de facto nepozná mier.
Román však rozpráva aj oveľa menší príbeh jedného muža a jeho zápasu so slovom civilizácia. S jej ostrými čepeľami aj jemnými tvarmi. S jej mnohotvarosťou a s tým zvláštnym čímsi, čo v sebe ľudia majú, čo zo seba nikdy nedostaneme a čo nám napriek storočiam vývoja stále dáva podobu zvierat.
Kniha bola po všetkých stránkach excelentná a rozhodne odporúčam všetkým milovníkom spojenia obrazu a slova. Je to zvláštna cesta do srdca stáročného konfliktu, ktorí presahuje náš vek, našu techniku i naše zmýšľanie o vlastnej civilizácii a spoločnosti.
- Last Train Home – Aj domáca hra o domácej histórii môže byť svetová! - 15. januára 2024
- Tank Girl – Ten najvýbušnejší punkový komiks! - 9. decembra 2023
- Sound&Fury – Dokonalé spojenie hudby a obrazu - 10. júla 2023
