Film

Interview s autorom jedného z najlepších Star Wars fan filmov vôbec

Pred nejakým časom sa na internete objavil nový Star Wars fanúšikovský film s názvom One day I’ll become. Po jeho zhliadnutí ostal nejeden fanúšik v nemom úžase z úžasného príbehu doplneného fantastickými efektami. Pýtate sa kto je autorom tohto filmu? Možno vás prekvapí, že jeden z najlepších fan filmov tejto ságy natočil Slovák, Roman Gregorička.

Nám sa podarilo Romana stretnúť na minuloročnom SlavCone a prehodili sme s ním zopár slov. Vy si teraz môžete prečítať, ako jeho film vznikal.

Kedy si sa rozhodol natočiť Star Wars fan film?

V roku 2015 som robil taký menší „tribute“ pre Star Wars ságu – vtedy vychádzala siedma časť, a potom som si povedal, že jedného dňa by som si mohol nakrútiť takýto filmík. A o rok na to, v 2016, som zhliadol na internete výzvu od J. J. Abrahmsa v rámci oficiálnej súťaže od Disneyho na takéto fan filmy. Lenže tie mali strašne veľa obmedzení – napríklad, že museli mať trvanie do piatich minút. Zverejnili na stiahnutie balíček zvukov a hudby v rámci autorských práv a bol to taký contest pre tvorcov fanúšikovských filmov. Najprv som sa  chcel zapojiť, v januári-februári som napísal scenár, ale potom sme si povedali, že už sa blíži deadline – ten bol v apríli. Nemali sme ani lokácie ani hercov, a tak sme si povedali, že to nejdeme hrotiť, poďme spraviť niečo vlastné bez nátlaku, nech je to dobré a nech sme na to hrdí – takže z 5 minút sa stalo 11.

Pieskovňa pri Plaveckom Štvrtku sa v Romanovom filme zmenila na nepoznanie (Foto: SpyGER ARTS)

Odkiaľ si čerpal námet?

Čo sa týka nápadu na film, nechcel som ísť po tých takých zavedených linkách a robiť tie veci, ktorých je na internete tona. Vtedy som akurát pozeral Clone Wars, v ktorom sa rozoberala téma o holokrone a zozname nadaných detí po celej galaxii. Tak som si povedal, že vytvorím príbeh takého obyčajného chlapca, ktorý nemá nič spoločné s hlavným príbehom, žije si svoj obyčajný život a je senzitívny na silu – pomaličky sa to v ňom začína prebúdzať a Impérium si po neho ide. Celý čas som chcel držať diváka v napätí. Pod príbehom tohto obyčajného chlapca, ktorému sa niečo stane a to ho zmení, sa skrýva táto dejová linka, ktorá zapadá medzi 3. a 4. diel Star Wars. Chcel som, aby to bolo zaujímavé aj pre bežného diváka ale aj pre fanúšika. Zatiaľ sú na to fajn reakcie, takže sa teším.

Koľko ľudí pracovalo celkovo na tomto projekte?

Boli sme taký maličký štáb. Tým, že som to chcel vlastne robiť bez rozpočtu, tak som do toho nechcel ťahať viac ľudí, než je treba. Išlo to trochu proti mojim zásadám, keďže si myslím, že keď tvoríme nejaký film, tak je to tímový šport, práca, ktorá zahŕňa svoje určité remeslá, ktoré majú vykonávať konkrétni remeselníci. Ale pri tomto sme si povedali, že spravíme niečo naše, veľmi jednoduché – kebyže mám ladiť tridsať- alebo štyridsaťčlenný štáb do tých dátumov, nefungovalo by to, už aj tak sme mali problém vôbec nájsť lokáciu a hercov dokopy bez rozpočtu. Tak sme si veľa veci robili sami, ja sám som bol aj kameraman. Mali sme tam kostymérku, rekvizitára, pomocných produkčných, zvukára – výborného skladateľa, a kopec ľudí, ktorí mi pomáhali v takých drobných veciach. Kamarát mi dodal svetelné meče, ďalší kamaráti mi pomáhali s odvozom – zohnali mi dodávku, v ktorej sme presúvali hercov. Jeden kamarát mal svetelný ateliér, v ktorom sme natáčali svetelné bitky. Takže všetko sa vyvíjalo tak nejak po známosti, cestou „poďme pracovať s tým čo máme“. Tak isto sa vyvíjala aj postprodukcia, nechcel som pracovať vo veľkolepých, profesionálnych holywoodskych programoch, ale skôr som išiel po tej sfére, ktorú zvládne každý, kto si nainštaluje After Effects alebo Premiere.   

Detskí herci zahrali svoje roly presvedčivo (Foto: SpyGER ARTS)

Vo filme hrajú dve hlavné postavy deti. Bolo ťažké s nimi pracovať pri natáčaní?

Ako sa hovorí, so zvieratami a deťmi je najťažšie nakrúcať – tam je tá myseľ trochu iná a treba s tým pracovať. Ale chalani boli perfektní, učili sa texty. Lenže byť sedem hodín na otvorenom slnku nie je bohviečo, a chalani už boli potom trošku unavení – dávali sme im vodu aj chládok, snažili sme sa ich uchrániť pred slnkom a teplom, a oni to dali. Fakt, že dali. Na posledné zábery som si nechal už len ilustráky hlavného chlapca. Išlo to výborne, šla z nich výborná energia.

Ako dlho ste spolu na filme pracovali od scenára až po posledný render?

Scenár vyšiel v januári 2016 a v decembri 2017 vyšiel film, čiže skoro dva roky. Ale cca. rok film len stál, nič sa s ním nerobilo, lebo som bol zavalený prácou a chcel som si na to nájsť čas – taký, že na nič iné nemyslieť, len na toto sa sústrediť. A fakt sa to vyplatilo. Do určitého mesiaca som si urobil všetku svoju robotu, všetkým som povedal, že od teraz už nič neberiem, nevenujem sa ničomu inému iba filmu. Človek keď si vyčistí hlavu, inak rozmýšľa nad každým záberom. Je to lepšie ako profesionálna robota, ktorá sa často robí na rýchlo, do troch dní musí byť hotová a podobne. Na film som mal približne dva mesiace čistého času, tak som zamakal a tešil sa z toho, že sme mali šancu popracovať aj na zvuku a hudbe. Možno sa dva mesiace postprodukcie zdajú málo, ale bol to naozaj čistý čas, kedy som sa nevenoval ničomu inému.

Úžasný boj so svetelnými mečmi sa natáčal v svetelnom ateliéri (Foto: SpyGER ARTS)

Plánuješ aj ďalšie podobné projekty?

Určite áno, ja som strašne fascinovaný touto sci-fi a fantasy tematikou. A hoci nie som jeden z tých, čo má doma štós komiksov, ale momentálne sledujem, ako sa vyvíja táto komiksová éra – a na Slovensku mi to chýba, lebo tu nemáme žiadnu žánrovú tvorbu tohto rázu. Momentálne píšeme jeden fantasy seriál, ktorý by sme chceli mať taký náš, slovenský, s našou slovenskou/slovanskou mytológiou. Máme k tomu napísaný jeden sci-fi scenár, ktorý by sme chceli dať aj na crowdfunding. Už som trošku viac odvážny a verím, že by sa mohlo nájsť zopár ľudí, ktorí by nás podporili. Chceli by sme z toho spraviť také psychologické sci-fi na spôsob Blade Runnera, čiže seriál založený na psychológií postáv, ktorý sa odohráva v sugestívnom svete okolo ktorého je tenká škrupina. Tentoraz to určite chce rozpočet, lebo máme veľa postáv, národností, jazykov. Teším sa na to – a máme pripravených viac takýchto projektov. Tiež by som chcel, aj keď viem že to nebude tak skoro, pokračovanie k tomuto Star Wars filmíku. Nebude sa to priamo napájať na jeho príbeh, ale bude tam určité spojenie.

Ako by mohli fanúšikovia podporiť tvoje projekty?

Veľmi rád by som spolupracoval s rôznymi fanúšikovskými skupinami. Jeden fun fact: tie kostýmy jedi sú obyčajné halloweenske kostýmy z požičovne. Mal som dvoch šermiarov, na ktorých som dúfal, že sa tie kostýmy zmestia, lebo som ich zohnal len deň pred nakrúcaním. Chceli by sme tieto veci robiť viac korektne, a to aj s pomocou fanúšikovských nadšencov. Keď sa rozhodneme, že ideme do toho, vyzveme ľudí na facebooku. Je to skvelé, keď na takomto projekte, na ktorom nemôžeme zarábať, máme takú skvelú posilu.

My ďakujeme Romanovi za rozhovor, a pre vás máme ešte ochutnávku jeho filmu One day I’ll become.

Magdaléna Horváthová

Magdaléna Horváthová

Milovníčka sci-fi a fantasy, ktorá ešte stále čaká na svoj list z Rokfortu. Jej snom je stretnúť Doctora a cestovať v TARDIS, aby si konečne mohla pozrieť všetky filmy a seriály, na ktoré vraj nikdy nemá čas. A áno, aj vesmír by popri tom chcela spoznávať...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.