Staňte sa stredovekým vojvodcom a bojujte v Česku – Jan Žižka [RECENZIA]
Na prelome 14. a 15. storočia sa zo zbojníka a lupiča stal vojvodca na kráľovskom dvore. Dnes sa stretnete s ním a jeho družinou v snahe bojovať za lepšiu krajinu. Naostrite meče, vytiahnite luky a získajte čo najviac priazne ľudu v hre Jan Žižka.
História na stole
Priznám sa, že som donedávna meno Jan Žižka poznal iba z počutia, no po vydaní filmu a veľkej kampani sa práve toto meno začalo skloňovať čoraz častejšie. Jedna z najvýznamnejších českých historických postáv sa k nám tentokrát dostala na stôl a my sme mali možnosť byť pri rysovaní mapy našich západných susedov. Ako jeden z veliteľov budete mať za úlohu verbovať vašu družinu, snažiť sa ju udržať, putovať po krajine, pomáhať ľudu a škodiť lúpežníkom.
Ako zo stredoveku
Jan Žižka je tematicky zasadený do územia stredovekého Česka a tomu zodpovedá aj farebná téma hry. Keďže bolo dané obdobie typické svojimi drevenými stavbami a zablatenými komunikáciami, aj hra rezonuje farebnou škálou blatistej hnedej, jemnej zelenej a sýtej červenej. Farby samo o sebe môžu pôsobiť pútavo, no v tejto kombinácii vytvárajú farebnú tému, na ktorú musíte byť pripravení a nemusí ulahodiť každému. Oproti dizajnu škatule je tak farebná škála viac príťažlivá pre herných labužníkov a podľa mňa sa mohol zvoliť iný dizajn.
Ak ide o dizajn kariet, tie sú spracované tak, aby hráči dostali všetky potrebné informácie. Každá karta pomocníka, ktorého si viete naverbovať do družiny, obsahuje jeho obrázok, meno, jeho schopnosti a lojálnosť. Rovnako aj každá akcia má svoj vlastný piktogram, ktorý je nezameniteľný. To je však fajn až na to, že karty sú dizajnovo úplne rozdielne. Autori tak vytvorili hru s troma rôznymi vizuálmi (škatuľa-mapa-karty), ktoré spolu jednoducho nesedia.
Naverbujte si vašich ľudí
Napriek tomu, že ide o hru o získavaní priazne a snahu o naklonenie si českých vládcov, Jan Žižka je viac samostatnou hrou pre hráčov, ktorí nemajú v obľube konflikty. Jediným spôsobom, pri ktorom je možné napadnúť iného hráča, je vtedy, ak je na jeho hlavu vypísaná odmena a stojíte na rovnakom poličku. Inak sa hra ani netvári, že obsahuje vysoko konfliktné mechaniky, čo je pre niektorých hráčov fajn no iných môže odradiť. Celkovo mi Jan Žižka pripomínal pocity ako pri hraní Zaklínač: Dobrodružná hra, ktorá je povestná práve týmto.
Keďže ide o hru, ktorá sa zameriava na vytváranie najlepšej družiny, je v nej využitá mechanika povesti. To, či ste čestný alebo podliehate nerestiam, ovplyvňuje aj to, kto s vami bude chcieť “biť partiu” a pokračovať ako družinník. Tento vplyv je využitý počas celého hrania a keď sa napríklad počas hry polepšíte, tí nerestní členovia družiny odídu; kvôli kreatívnym nezhodám. Téma Jána Žižku je v hre využitá iba minimálne a to je škoda. Žižka je tu spomenutý iba ako jedna z hrateľných postáv; inak som sa necítil, že by som hral hru zasadenú do českej histórie. Na mape neboli žiadne názvy miest/osád a jedinou pripomienkou, že hrám lokálnu hru boli mená členov družiny. Je teda jedno či by sa hra volala Jan Žižka alebo napríklad Jánošík, pretože pre tematickosť by to neurobilo prakticky nič.
Páčila sa mi mechanika verbovania a plnenia úloh, ktoré sú v tejto hre poňaté jedinečne. Verbovanie družinníkov je viac-menej hlavným prvkom v tejto hre. Práve oni upravujú vaše možnosti pri plnení úloh, obliehaní pevností či boji a získaní odmeny. Každý z dostupných členov má jedinečné schopnosti a v kombinácii s ostatnými dokážu vytvoriť nezastaviteľnú bandu. Je trochu škoda, že ich v hre môžete mať iba štyroch. Rovnako môže nastať situácia, pri ktorej si jeden z hráčov naverbuje tých najlepších a druhý nemá možnosť postaviť sa mu. Plnenie úloh je druhou podstatnou časťou hry, pri ktorej hráči otočia veľký kruhový žetón a musia splniť hlavnú časť úlohy. To im však nebráni v ďalšom plnení bonusových akcií udalosti. Takto úlohy získavajú väčší zmysel, pretože si hráči vedia pomôcť získaním mincí, povesti alebo víťazných bodov. Na to práve v našej partii vyhrala Kateřina a jej družina.
Hodnotenie
Jan Žižka aj napriek nedostatkom ponúka jedinečný výlet do čias dávno minulých, ktorý si užijú najmä hráči, ktorí nechcú tráviť veľa času študovaním pravidiel. Nešťastne zvolený dizajn, ktorý pôsobí nejednotne môže odradiť, no na druhej strane sa nemusíte trápiť strategickým gameplayom. Hra sa z veľkej časti spolieha na náhodu a pomalšie sa rozbieha, no to môže byť fajn najmä pre začiatky v hraní, kedy hráči zisťujú čo je kde. Jedinečná mechanika plnenia viacerých úloh hráčov posúva dopredu a vytvára im mnoho ďalších možností. Unikátne zloženie družiny a snahu o udržanie povesti z hry robí pekný zážitok.
Za hru na recenziu ďakujeme českému vydavateľstvu Albi. Ak si chcete hru vyskúšať, príďte na jeden z našich eventov, alebo si dohodnite hranie v našej komunitnej skupine PoP-Cult D6 Klub na facebooku.
Galéria fotografií:
- Nový vietor do plachiet s Catan: Energie [RECENZIA] - 21. novembra 2024
- Odhaľte históriu čajového rituálu spoločenskou hrou – Čajová zahrada [RECENZIA] - 18. novembra 2024
- Pripravte svoju noru na zimu – Syslíci [RECENZIA] - 12. novembra 2024
Zrod veliteľa začína tu
-
Vizuálna stránka
-
Mechaniky hry
-
Celkový pocit z hrania
Záver
Napriek nie veľmi pútavému vizuálnemu prevedeniu sa hráčom môžu páčiť mechaniky, ktoré trochu kompenzujú zážitok. Z veľkej časti je hra nekonfliktná a ponúka sandboxový zážitok, pri ktorom si hráči budujú družinu a snažia si udržať povesť. Napriek pomalšiemu rozbehu sa Jan Žižka hrá veľmi jednoducho, no z veľkej časti sa spolieha na náhodu. Určite si svoju cieľovku nájde medzi hráčmi, ktorí majú v obľube kocky a ich prehadzovanie.
