V hlave bláznivého klauna – RECENZIA

V ére filmov založených na komiksoch má takmer každý superhrdina svojich verných fanúšikov. Ibaže ich protivníci sú len málokedy hodný objavenia sa v pokračovaní. Absolútnou u v tomto smere je klaun z Gothamu. Vo filme nesúcom jeho meno sa v jeho najnovšej inkarnácii tentoraz predstavil Joaquin Phoenix.

Hoci temnejšie verzie príbehov neboli pre DC vždy tou najlepšou voľbou, v tomto snímku sa trafili do čierneho. Hneď na začiatku sa stretáme s Arthurom Fleckom, ktorý divákov sprevádza počas celého trvania príbehu. Ako sa neskôr dozvedáme trpí mentálnou poruchou, kvôli ktorej nedokáže vyjadriť svoje emócie inak ako záchvatmi dusivého smiechu. Živí sa ako klaun, raz mávajúci tabuľkou pred obchodom, inokedy tancujúci pre deti v nemocnici, no zároveň sa snaží naštartovať kariéru stand-up komika. Raz do týždňa sa stretáva so sociálnou pracovníčkou, ktorá má posudzovať jeho mentálny stav, a berie veľké množstvo anti-psychotických liekov. Žije s matkou, o ktorú sa podľa vlastných slov stará už odnepamäti. Jeho život je tragický a keď sa potom kvôli tomu ocitne na temnej ceste plnej násilia, nemôže za to on sám. Alebo sa o to aspoň divákov za každú cenu pokúša presvedčiť.

Práve to je totiž najlepšou vlastnosťou tohoto filmu. Kým na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o typickú “origin story”, rýchlo zisťujeme, že Joker nie je ani zďaleka dôveryhodným narátorom svojho príbehu. Počas celého filmu sa na jeho život pozeráme iba z jediného pohľadu, čo mu umožňuje manipulovať divákmi tak, ako sa mu zapáči. Zo všetkého najviac sa snaží vyvolať súcit, čo sa mu do veľkej miery aj darí. V jeho podaní s ním takmer každý v jeho živote zaobchádza ako s bláznom (ktorým v podstate je), niekoľko krát ho zmlátia cudzí ľudia a dokonca aj milujúca matka je odhalená ako zradca, ktorý môže za jeho duševný stav. Arthurov svet je skutočne hrozné miesto, a preto nie je žiadnym prekvapením keď napokon prestáva potlačovať svoje násilnícke sklony a pácha svoju prvú vraždu, ktorá vedie k ďalším.

Každú z nich sa však snaží ospravedlniť. Na všetky kruté činy má pádny dôvod a my sa tak dostávame do zvláštnej pozície, z ktorej, pretože rozumieme jeho pohnútkam a vidíme v akom biednom stave sa nachádza, ho nemôžeme jednoznačne odsúdiť. Jeho jediným svetlým momentom je začínajúci vzťah so susedkou s malou dcérou, s ktorou sa stretol vo výťahu. Ibaže neskôr odhaľuje, že je tento vzťah neexistujúci a on si ho celý iba predstavoval. To ponúka otázku, čo z jeho príbehu je vlastne pravdivé.

A ako pomaly odhaľuje (alebo skôr ešte viac zamotáva) svoju tragickú “backstory”, dostáva sa aj k otázke, kto je jeho otcom. Z náhleho popudu si prečíta jeden z listov, ktoré jeho matka posiela už nejakú dobu Thomasovi Waynovi, u ktorého pred rokmi pracovala, a ako môžete uhádnuť dozvedá sa, že jeho otec by mal byť práve on. Neskôr sa ho snaží navštíviť v jeho sídle, no namiesto neho stretáva malého Brucea a Alfreda. Nakoniec sa mu ale s Thomasom Waynom podarí stretnúť, keď vkĺzne na benefičnú akciu a prepadne ho na toalete. Stretnutie prebieha hrozne, keď mu Wayne oznámi, že čosi také nie je možné, pretože jeho matka bola blázon a navyše ho adoptovala. Arthur je zdrvený a jeho svet sa rozpadá ešte väčšmi, keď jeho matku prevezú kvôli infarktu do nemocnice.

Neskôr sám podniká cestu do Arkhamského ústavu aby zistil, kto mu vlastne klamal. Dostáva zložku svojej matky, z ktorej sa dozvedá že bol skutočne adoptovaný, že ho matka ako dieťa týrala a že mu navyše spôsobila zranenie, ktoré viedlo k jeho mentálnej poruche. Zároveň však uvádza matkinu výpoveď v ktorej obviňuje Wayna z klamstva a poukazuje na to, že mal peniaze a prostriedky na to, aby správu sfalšoval. Diváci tak znova ostávajú bez jasnej odpovede a možné je skutočne všetko.

No keď jeho prvé vraždy vedú k masovým protestom a on sa pomaly, ale isto začína vžívať do svojej role nositeľa chaosu, je jeho prerod na Jokera čoraz viditeľnejší. Už nie je len obeťou. Jeho motívy sú čoraz hmlistejšie. A keď potom v priamom prenose zabije svojho obľúbeného moderátora, čo priamo vedie k verejným nepokojom a chaosu v celom meste (hoci sa nás po celý čas snažil presvedčiť, že ho táto situácia ani najmenšom nezaujíma), je jeho premena kompletná.

Film končí v Arkhamskom ústave, kde je práve na terapii a smeje sa na vtipe, ktorému rozumie len on sám. Ak by sme ho mali hodnotiť z predchádzajúcich záberov, snáď by to bola irónia z toho, že jeho činy viedli k vražde Waynovcov a tým ultimátne k zrode Batmana, jeho úhlavného nepriateľa. Ibaže zároveň sa znova naskytá otázka, koľko z jeho rozprávania bolo skutočného. Hneď na začiatku sa totiž dozvedáme, že v Arkhame už raz zavretý bol a neskôr, pri hľadaní matkinej zložky, sa pracovník zmieňuje, že ľudia sa už z Arkhamu takmer nikdy nedostanú. Je teda celkom možné, že si Joker celý príbeh iba vymyslel. Alebo aspoň časti z neho.

Nakoniec na tom ale aj tak veľmi nezáleží, pretože veľká časť z jeho hrôzy naháňajúcej osobnosti spočíva práve v našom nevedení o jeho pôvode. DC sa však tento snímok rozhodne vydaril a Joaquin Phoenix sa perfektne chopil svojej roly. Film sa teda oplatí vidieť a rozhodne sa o ňom bude eše dlho diskutovať.

Joker 2019 trailer: