Ihrysko má i hry i srdce

Predstavme si bežnú situáciu. Sme v práci alebo v škole, na materskej dovolenke alebo sme len preťažení a potrebujeme opustiť svoj stereotyp. Rozhodneme sa zažiť niečo nové. Zlepšiť si náladu, alebo sa jednoducho zabaviť. Stalo sa vám to niekedy? Mne často. 

Spomínam si na minulý týždeň, keď sme sa ako kolektív chceli odreagovať po práci, keďže absolvujeme školenie. Prieskum mestských kaviarní a podnikov sme úspešne absolvovali. Nastala chvíľa nasledovného bádania — a vtedy k tomu došlo. Ako správny geek, nechcela som obísť naše hlavné mesto bez toho, aby som vyhľadala herňu spoločenských hier. Aká bola moja radosť, keď sa ku mne pridali kolegovia! Prechádzka mestom riadená GPS a finálna destinácia – Ihrysko.

Už len tabuľa upozorňujúca na tento „herný raj” vo mne prebudila eufóriu a zmes myšlienok a očakávaní. V skutočnej herni som totiž ešte nebola. Vošli sme a moje srdce zaplesalo, to sa nezaobíde bez mierneho pátosu. Police, veľa políc. Prídem bližšie – ďalšie police. Avšak boli to tie najkrajšie police, aké som kedy videla, plné hier, zábavy. Spoločenské hry boli všade. Neexistujú tam steny, len samé police s hrami. Už som povedala, že tam boli police?

Hry, ktoré si môžete reálne vyskúšať, zahrať, kúpiť. Čokoľvek si predstavíte, čokoľvek sa vám zažiada. Stačí si len vybrať a hrať. Takenoko s pandou, Codenames s obrovskou dávkou smiechu, King of Tokio s parádne veľkými kockami, Pandemic s napätím do poslednej chvíle, Dominion s nostalgickým pocitom, Carcassonne s jednoduchými pravidlami, Star Wars: Destiny s tou najlepšou témou, Pán Prsteňov s trpaslíkmi i čarodejníkmi, Arkham Horror s mrazivou atmosférou. Čo si vybrať? To vám zaberie viac času, než by ste si mysleli.

My sme, nanešťastie, veľa času nemali, chceli sme toho stihnúť mnoho, no uznajme, že za trištvrte hodiny by sme toho aj tak veľa nenahrali. K tomu sa pridala naša nerozhodnosť, alebo nie? Napokon sme ostali pri klasike, ktorú poznali aspoň traja členovia a vedeli sme ju rýchlo pripraviť. BANG! sme si za tú polhodinu vystrieľali niekoľkokrát.

Čas pokročil, Ihrysko sa zatváralo (fňuk). Zábava a radosť z hry však neopadla. Kým som si prezerala Fury of Dracula, Viticulture, Star Wars: Armada, či ďalšie boostre pre Star Wars: Destiny, chlapi si už kupovali Čierne historky a ďalšie hry, ktoré ich zaujali. Mohli sme tak pokračovať v hraní aj na hoteli.

Bola som príjemne prekvapená zo záujmu kolegov. A oni boli prekvapení, koľko takých dobrých, antimonopolných hier existuje. Koľko možností sa im zrazu ponúka, až si nevedia vybrať. Vtedy som sa len pousmiala a v duchu sa potľapkala po pleci, že moja misia sa podarila. Pretože akokoľvek sa môžeme tváriť, akí sme už veľkí a dospelí, v každom z nás tkvie úprimná radosť z hry a zábavy. A to je veľmi fajn.

Radosť z objavovania nových vecí, nových príležitostí, radosť z hrania sa na vinára, vojenského generála alebo majiteľa galérie. Týmto zážitkom si chalani vytvorili svoju ďalšiu hru na izbe, v ktorej prepojili teóriu zo školení s hravou formou učenia. Zábavnou formou sme sa veci naučili rýchlejšie. Ale Ihrysko malo aj tak lepšie hry.

Stačilo len málo. Prekonať možno nechuť a strach z poznávania nových možností. Chcelo to len jemne odbúrať precedensy aj vlastnú lenivosť. Skvelé zážitky na seba nenechali dlho čakať. A tak sa partii mladých bankárov otvorili ďalšie dvere nepoznaného. Naskytla sa teda otázka: ktoré dvere sa znova otvoria a kto ich s nami otvorí?