Aké sú prvé hodiny v Horizon Zero Dawn?
Prišla exkluzívna novinka pre platformu Playstation. Je to postapokalyptický svet a toho je celkom dosť, nie? Ale riskol som to, lebo hra vyzerá dobre. Vizuálne i herne. Na recenziu som toho nahral ešte málo (ale to sa zmení), no na popis úvodných dojmov som sa odhodlal.
Zakrádam sa vo vysokej tráve, sledujem stádo Grazerov, ktorí sú pre mňa viac ako dôležitým zdrojom. Neviem sa rozhodnúť čo robiť, možností je viac ako dosť. Kontrolujem stav munície pre každú zbraň, následne vyhodnotím situáciu. Stádo Grazerov sa správa ako stádo jeleňov. Je ich deväť, každý mi prinesie jedno srdce, ktoré dokážem predať za minimálne 20 kovových črepov , určite skvelý úlovok. Každý z nich má na chrbte štyri kanistre s niečim, čo nápadne pripomína palivo, ešte že je horľavé. Hneď za nimi sa nachádza cestička do doliny, v ktorej by bolo ideálne ich uväzniť. Po tichu sa prikradnem bližšie, aby som mal lepší rozhľad. Zamierim lukom na Grazerov kanister, ktorý je najbližšie ku mne a zároveň najďalej od doliny a strieľam. Po výbuchu sa stádo rozbehne dolu dolinou, ktorá končí slepou ulicou. Rozbehnem sa za stádom a po ceste vystreľujem vybuchujúce pasce od jednej steny skaly k druhej. Stádo došlo na koniec doliny, presne ako som chcel. Vidia ma približovať sa a spozornejú.
Vystreľujem ďalší šíp, tentokrát ohnivý, ktorý spôsobí, že sa rozbehnú priamo za mnou (whoops). Príležitosť je len jedna, strieľam šípom do kopy naskladaného dreva, ktorú tam dali farmári z kmeňa Carja. Kopa sa zrúti na stádo a trafí troch z deviatich majestátnych strojov (inak som celkom dobrý v hraní). Dobehnem na začiatok doliny v sprievode šiestich Grazerov, ktorí sú len necelé tri metre za mnou. Otočím sa na výbuch z troch mojich výbušných pascí, ktoré skolili zvyšných šiestich Grazerov. Pozbieram všetky zdroje, ktoré mi po smrti právom zanechali a poberám sa plniť konečne to, prečo som vlastne tu. Lenže za tým kopcom počujem ďalšie stádo… Ach, to bude na dlho.
Aj takýto je Horizon Zero Dawn od štúdia Guerilla Games, ktoré nám opäť raz dokázalo, že na dobré sa čakať oplatí. Keď vývojári z Guerilla Games na E3 v roku 2015 ukázali prvý Alpha gameplay pre Horizon, bol som nadšený. O pár mesiacov sa na ten hype pomaly zabudlo a v hernej komunite bol pokoj. Hre to len prospelo, po všetkých tých prehypovaných hrách, ktoré dopadli nakoniec katastrofálne, ako napr. No Man’s Sky alebo aj taký Division, ľudia prestali veriť marketingu pred hrou a radšej si začali tvoriť názor po vydaní hry. A ja tiež.
Neviem si pomôcť, no v hre mám nahraté niečo okolo deväť hodín a nemohol som odolať nutkaniu napísať aspoň nejaké dojmy ešte pred samotnou recenziou. Nebudem prezrádzať nič z deja, aby som neprezradil nič kľúčové (to si nechám na recenziu). Hra sa začína celkom zhurta, nič neprezrádza o postavách, ani o samotnom zasadení. Práve settingu celej hry by som pokojne dal aj ocenenie, ak by také existovalo. Konečne niekto prišiel s niečim novým. Moje prvotné myšlienky boli, ach, zasa nejaká postapo hra, už je toho priveľa. Veľmi ma potešilo, ako veľmi som sa mýlil. Guerilla Games dokázali priniesť jedinečný svet, plný mechanických zvierat, ktoré vládnu nad človekom v dychberúcej krajine, ktorú je radosť objavovať. Nehovoriac o herných mechanikách, ktoré fungujú takmer dokonale. Kombinácia niečoho, čo pripomína pravek, a strojov, ktoré sú ako vytrhnuté z čistokrvného sci-fi, funguje skvelo nielen naoko, ale aj v spôsobe hry.
Rôzne variácie zbraní: obyčajný luk, kuša, ktorá strieľa šípy pripevnené k lanu, či prak, ktorý páli síce na krátku vzdialenosť, ale presná rana dokáže narobiť poriadnu škodu. Mechanické potvory sa líšia od seba úplne všetkým. Na každú potrebujete iný plán, každá z nich ma iné slabé miesto, či iný štýl útoku a pohybu. Presne tieto aspekty hry udržia každého hráča pri hraní. Je úplne jedno, či sa len tak premávam po krajine na jednom z preprogramovaných mechov, alebo plním hlavnú či vedľajšiu misiu. Stereotyp sa nedostaví ani po tom, čo už po stý raz zbierate bobule, aby sa vám naplnilo vrecúško na liečenie.
Vedľajšie misie sú natoľko rozmanité a zábavné, že som bol rád za každý zelený výkričník, ktorý sa objavil na blízku. Úlohy typu: choď tam a zabi štyroch diviakov, lebo potrebujem ich kožu, a keď už to budeš robiť, pohľadaj mi prsteň, ktorý som tam stratil, nie sú výnimkou. Vravel som si, že tak predsa v tejto hre sa nájde stereotyp. To by ale nebol Horizon, keby pri tých štyroch diviakoch nečakalo prekvapenie v podobe troch väčších mechov s názvom SaberSaw. Vývojári dokázali aj z malej banálnej úlohy vyťažiť maximum.
RPG prvky fungujú skvele. Levelovanie postavy funguje pomocou bodov skúseností, získaných za plnenie úloh a zo zabíjania mechov, z craftovania munície a väčších brašien pre zdroje, muníciu, zbrane a outfity. Každý outfit, ktorý sa dá získať alebo zakúpiť, dodáva postave prídavné vlastnosti, ako odolnosť voči elementom alebo väčšiemu poškodeniu. Veľmi dôležitý je aj strom schopností, ktorý doplňuje možnosti hrania, a tým pridáva nové postupy v hre.
Horizon Zero Dawn je hra, ktorá sa určite zapíše do histórie ako jedna z najúspešnejších exkluzívnych hier pre Playstation 4. Som si viac ako istý, že Sony a Guerilla Games budu túto značku rozširovať pre jej nezastaviteľný úspech, ktorý stále rastie. Vytvorili unikátnu hru, ktorá si získala obrovskú základňu fanúšikov a môžem povedať, že do nej s hrdosťou patrím i ja. Horizon ma aj po krátkej dobe, ktorú som strávil v posvätnej zemi kmeňa Nova chytil a už ma nepustí. Viac sa dozviete v pripravovanej video recenzii na našom YouTube kanáli.
- Zhrnutie E3 2017: Nintendo - 14. júna 2017
- Zhrnutie E3 2017 - 13. júna 2017
- Zhrnutie E3 2017: SONY - 13. júna 2017
