V temnotách to žije

 

Skúšali ste si niekedy predstaviť, aké by to bolo, ak by upíri z klasiky Brama Stokera žili v dnešnej dobe? Túto otázku si položil aj režisér Thora: Raganrok, Taika Waititi a jeho odpoveď zaručene poteší nielen fanúšikov nadprirodzena.

Všetko sa to začalo už v roku 2005, keď Taika, spolu s pár hereckými priateľmi nakrútili 28 minútový komediálno-hororový dokument pod názvom What We Do In The Shadows: Interviews With Some Vampires, o trojici upírov žijúcich v srdci Wellingtonnu na Novom Zélande. V hlavných úlohách sa predstavili Jonny Brugh ako 107 ročný mladík Deacon, Jemaine Clement ako temperamentný romantik Vulvus a samotný Taika Waititi ako okázalý dandy Viago. Film je v podstate akési interview, v ktorom si trojica nezvyčajných spolunájomníkov pozvala dokumentaristov, aby tak svetu ukázali, aký náročný je život pre nesmrteľnú bytosť, ktorá môže vychádzať len v noci. Odpovedali pritom na rôzne otázky, neštítiac sa ani tých osobnejších. Experimentálny filmík sa tešil veľkej obľube aj napriek tomu, že sa nestal veľmi známym.

V roku 2014 sa však traja upíri vrátili, a to v celovečernom snímku Čo robíme v temnotách, ktorý napísali a režírovali Taika Waititi spolu s Jemaineonm Clementom. Viago a Deacon zostali takmer nezmenení, zatiaľ čo postava Vulvusa bola premenovaná na Vladislava Nastrkovača, ktorý je priamym odkazom na Draculu. Miesto ich pobytu zostalo nezmenené. V dome, na predmestí Wellingtonu s nimi však býva aj Petyr (Ben Fransham), viac než 8000- ročný upír Nosferatu, vyzerajúci ako zosobnená nočná mora. Dokumentaristi tentoraz upírov sledujú pri ich každodennom živote pričom, ako sa píše v úvodných titulkách, po celý čas nosia krížiky a cesnak, aby tak boli chránení pred krvilačnými objektmi svojho skúmania. Dej vyzerá nasledovne: Viago, Deacon a Vladislav sa každú noc vyberú do centra mesta, aby si našli obete, ktorým vysajú krv. Zavedú filmárov do svojho obľúbeného baru, jediného v celom meste, kde je vyhadzovač ochotný pozvať ich ďalej (bez pozvania totiž nemôžu prekročiť prach), predstavia im niekoľko ďalších upírov, ktorí tu žijú (napríklad sestry dvojičky, ktoré cez internet lovia pedofilov), a dokonca narazia aj na svorku vlkolakov s ich úžasným heslom: „We are Werewolves not Swearwolves“.

Deacon predstaví svoju ľudskú slúžku (familiar), Jackie (Jackie van Beek), ktorá pre svojho upírskeho pána vykonáva najrôznejšie pochôdzky. Od bežných nákupov, cez odnášanie zakrvavených vecí do práčovne, až po zbavovanie sa častí tiel, ktoré zostali po obzvlášť brutálnej večeri. Na oplátku ju má Deacon premeniť na upírku, čo však odkladá už niekoľko rokov. Zmena nastáva v okamihu, keď Jackie privedie, ako jednu z obetí na kŕmenie, svojho ex Nicka (Cori Gonzalez-Macuer). Tomu sa takmer podarí z domu hrôzy ujsť, no napokon ho dostihne Petyr, ktorý ho premení na upíra. Spolu s ním sa do života upírov pridáva aj jeho ľudský kamarát Stu pracujúci v IT spoločnosti, ktorí sa pre nich, po stáročiach  strávených v temnote, stáva sprievodcom v technológiách 21. storočia. V jeho úlohe sa predstavil skutočný IT technik Stu Rutherford pracujúci na produkcii filmu, ktorý sa tvorcom zapáčil natoľko, že ho do filmu obsadili. Okrem alergie na slnko (samozrejme smrteľnej) a potreby pozvania do cudzích príbytkov, sú Novo Zélandskí upíri schopní premeniť sa na rôzne zvieratá (najobľúbenejším ostáva netopier), nevidia svoj odraz v zrkadle, vedia levitovať a sú zručnými hypnotizérmi. Majú aj mnoho iných schopností a nedostatkov, pre ktoré čerpali tvorcovia inšpiráciu z legiend a skorších diel o upíroch. Film je vtipný, miestami dokonca desivý a skutočne sa snaží vykresliť obyčajný život neobyčajných upírov, bez zbytočnej drámy, na ktorú sme pri podobných témach zvyknutí. Postavy si je ľahké zamilovať a nezabráni tomu ani ich nulová snaha zakryť fakt, že sú to vlastne nemilosrdní zabijaci. Prostredie je dokonalé, dialógy perfektné a 85 minút, ktoré film trvá nebudú ani zďaleka stačiť. A aj keď, kvôli obmedzenému premietaniu nezarobil veľa peňazí, stal sa upírsky dokument jedným z najsťahovanejších filmov na Novom Zélande.

Film sa mal dočkať pokračovania, od ktorého sa však kvôli nezhodám so štúdiom napokon upustilo. Taika a Jemaine sa však svojho projektu ešte neboli pripravení vzdať. Napokon sa im podarilo získať pozornosť americkej televízie FX, ktorá projekt financovala a fanúšikovia sa v roku 2019 dočkali pokračovania. Tentoraz sa z filmu stal 10 epizódový seriál, ktorého posledná časť mala premiéru 29. mája tohto roku. Bol uvedený pod rovnakým názvom ako film, teda Čo robíme v temnotách. Seriál sa drží rovnakého formátu ako film pred ním, kde sa skupina dokumentaristov snaží zachytiť zvyklosti nadprirodzených bytostí na kameru. Príbeh tentoraz divákov zavedie do Ameriky, presnejšie na Staten Island v New Yorku, kde v spoločnej domácnosti už po stáročia bývajú štyria upíri. Patrí medzi nich Nandor Neúprosný (Kayvan Novak), bývalý vojak Osmanskej ríše, a zároveň samozvaný vodca malej skupiny. Ďalej Laszlo Cravensworth (Matt Berry), niekdajší anglický šľachtic a pestovateľ ozdobných kríčkov, ktorého na upíra premenila jeho terajšia žena Nadja, (Natasia Demetriou), rumunská upírka s neobyčajnou schopnosťou premeniť sa na hromadu potkanov a množstvom znepokojujúcich historiek z detstva. Štvoricu završuje Colin Robinson (Mark Proksch) ako energický upír, ktorý sa neživí krvou, ale energiou ľudí a upírov v jeho okolí a je tiež schopný vychádzať aj za dňa. Jeho kŕmenie je v podstate snaha unudiť svoju obeť až do bezvedomia. V dome s nimi žije aj Guillermo (Harvey Guillén), Nandorov takmer vždy trpezlivý sluha, bažiaci po nesmrteľnosti kvôli filmu Interview s upírom. Nanešťastie preňho sa nachádza v podobnej situácii ako kedysi Jackie, nakoľko Nandor sa verného pomocníka nechce vzdať. Majúci podobnú rutinu ako ich predchodcovia na Novom Zélande, trávia noci vyhľadávaním obetí, či skrášľovaním domu.

Ich pokojnú rutinu však naruší príchod Baróna Afanasa (Doug Jones), starovekého upíra, ktorý prichádza do Ameriky, aby si krajinu podrobil a dostal ju tak pod nadvládu upírov. Nandor, Laszlo ani Nadja nie sú nijako nadšení, napriek tomu však výzvu nemôžu ignorovať. Postupom epizód tak filmári sledujú ich márnu snahu splniť Barónov príkaz, pričom ich pokusy sú čím ďalej humornejšie. Ani zďaleka to však nie je ich jediný problém. Nedopatrením sa dostanú do duelu s vlkolakmi, kvôli prekliatemu klobúku sa rozhádajú s mocným spojencom a okrem iného sa objaví Nadjina spriaznená duša, strážnik parkoviska, ktorý je pripravený pre ňu obetovať život už po dvoch stretnutiach. Čierny humor tu funguje dokonalo a vtipný scenár si rozhodne vyslúžil časté výbuchy smiechu. Málo známy herci predvádzajú pôsobivé výkony, pri ktorých je ľahké predstaviť si, že dokument je skutočný. Seriál je vtipný, chytrý a nehrá sa na nič, čím nie je. Je to dokonalá oddychovka, ktorá zaručene zdvihne náladu. Jeho vysoké kritické hodnotenia a nadšené prijatie divákov mu zároveň zaručili druhú sériu, ktorá sa na obrazovky dostane v roku 2020.

Čo sa teda začalo ako priateľská spolupráca od vtedy neveľmi známych tvorcov, prerástlo až do medzinárodne známeho projektu, ktorý si pomaly ale isto buduje vernú fanúšikovskú základňu. Film spolu so seriálom majú všetky predpoklady na to, aby sa jedného dňa stali kultovou klasikou a zapísali sa do dejín filmového umenia. Preto ak ste na tento poklad ešte nenarazili, určite si ho pozrite, ľutovať rozhodne nebudete.

 

What we do in the shadows 1. séria – trailer