Strážcovia vesmírneho humoru – Guardians of the Galaxy [RECENZIA]
Tak dlho sa do hory volá… až kým si hru nekúpite. Vitajte v chladivom objatí prázdnoty vesmíru, ktorý potrebuje dohľad. Vitajte v spoločnosti nepravdepodobných bytostí, ktoré majú nad týmto vesmírom kontrolu. Vitajte v galaxii, ktorá potrebuje trochu postrážiť.
Hra Guardians of the Galaxy nám ponúka možnosť prežiť ďalší príbeh Petra Quilla. Ten sa začína vitálnou spomienkou na jeho život násťročného chlapca uzavretého v pivničnej izbe plnej rockových plagátov a referencií na filmy či kapely. Takéto spomienky na jeho detstvo nás budú sprevádzať počas celej hry, práve v tých najpodstatnejších zvratoch.
Je to ten istý Peter Quill?
Hneď z úvodu pochválim príbehovú líniu, ktorá sa zdá byť čoraz viac aktuálnejšia. Popri splácaní pokuty, ktorú si Peter Quill svojimi rozhodnutiami zaslúžil, vo vesmíre zúri tajomná nehmotná bytosť. Tá má zálusk na energii, ktorú vyvoláva viera vo vyššiu moc a ako lepšie získať túto viero-energiu, ako dať ľuďom to, po čom najviac túžia? Postupne sa táto bytosť dostáva do hláv jednoduchších ľudí, ktorým vyvoláva tie najkrajšie spomienky na ich najbližších či živo vyvoláva ich sny a túžby. Živením týchto spomienok rastie energia a ubúda tých, ktorí by sa postavili na odpor. Na to ste tu však vy, Strážcovia Galaxie, aby ste túto hrozbu porazili a vylepšili si renomé žoldnierov. Páči sa mi myšlienka hlavného príbehu a najmä to, že všetky kulty sú pre ľudí nebezpečné; aj tie, ktoré sa zo začiatku javia ako neškodné, a napriek takto hlbokému posolstvu hra obsahuje vysokú dávku humorných stretnutí a dialógov.
Už na prvý pohľad sa hra líši od filmovej línie a tomu zodpovedá aj dizajn postáv. Až na Rocketa a Groota prešli všetky postavy vizuálnou zmenou, na ktorú si budete musieť chvíľu zvykať. Peter Quill sa nepodobá na Chrisa Pratta, Drax nie je Dave Bautista a ani Gamora sa nepodobá na filmové stvárnenie v podobe Zoe Saldana. Napriek tomu vás však dizajnovo vtiahnu a držia si charaktery komiksových a filmových postáv, na ktoré sme zvyknutí. Zážitku pomáha aj dabing, ktorý vás do atmosféry vesmírnych žoldnierov vtiahne najmä vzájomným doberaním sa postáv. Akčné sekvencie plné farebných planét a rôznorodých bytostí chytia vaše oko už na prvý pohľad a príbeh vás udrží v kresle.
Niekedy je lepšie ostať pri zemi
Prvá vec, ktorú som si na hraní všimol je, že sú postavy obmedzené pohybom po priestore. Takto vytýčené trasy ma po open-world hrách začínajú po čase hnevať, pretože práve pri hraní máme možnosť preskúmavať cudzie planéty a priestory. Takýmto obmedzením sa znovu dostávame pár rokov dozadu, do doby prvého Zaklínača. K dobrému dojmu nepridal ani fakt, že mieriť sa zbraňou dá iba počas boja. Celkovo mi trvalo dlhšie kým som prišiel na to, ako sa správne v prestrelkách správať a miestami sa stalo, že som namiesto strieľania vysielal špeciálne útoky. To však počas hry zistíte a odomknete si toľko útokov postáv, že ich budete rozhadzovať po priestore kade tade.
Boj je veľmi akčný a chaotický. Ako Peter Quill sa stále ocitáte v zapeklitých situáciách, ktoré sú väčšinou spôsobené vyberanými slovami vašich spoločníkov. Keď už počas boja dôjde na lámanie chleba, dokážete ho pozastaviť a snažiť sa namotivovať vašu skupinu. Tento tzv. „huddle up“ je dobrým spôsobom ako zvrátiť chod boja, no na základe vlastných skúseností usudzujem, že by som nebol dobrým rečníkom. Ak sa vám podarí tím namotivovať, každý člen dostane bonus k útoku a obrane; ak nie, bonus dostane iba Peter, za jeho (skvelo zvládnutú) rolu veliteľa.
Vyzdvihnem aj level design a najmä priestor v príbehu, kedy sa všetci ocitnú uzamknutí vo vlastných kajutách. Jediná živá bytosť v priestore lode je vesmírna lama, ktorú ste zachránili, a tú musíte pomocou spevu postáv navigovať tak, aby rozžula káble a pustila vás zo zajatia. Počas hry tak nájdete aj takéto questové klenoty a musím povedať, že toto je jeden, ktorý je hodný značky ako Guardians of the Galaxy. Presne táto lama, ktorá sa k vám pridala na ceste za záchranou galaxie, má v hre podstatné miesto. Napriek tomu, že level dizajn a postupnosť questov bola fajn, záver hry a rozuzlenie mi prišlo veľmi prvoplánové.
Budeme aj naďalej strážiť galaxiu?
Pri hraní sa musí človek trochu odosobniť od filmov, nakoľko sú hlavné postavy hrané inými hercami. Hru by som odporúčal pre hráčov, ktorí majú v obľube akčné a dynamické bojové hry na spôsob Final Fantasy. Rozhodovanie v hre nehrá až takú veľkú úlohu a aj napriek tomu sa dej posúva ďalej. Autori sa snažili vytvoriť scenárom rozvetvenú hru, no keďže všetko (až na pár maličkostí) končí rovnako, prišlo mi to veľmi bezcieľne. Príbehovo ma hra pohltila a stále som čakal čo sa bude diať ďalej. Hra po sebe zanechala dojem, no podstatným prvkom pre vývojárov bola akcia. To posudzujem aj z toho dôvodu, že pár týždňov po odohraní som si nevedel spomenúť na dôležité príbehové momenty a v hlave sa mi vynárali iba akčné sekvencie. Zážitok z hrania bol teda fajn, no určite nepatrí k top videohrám, s ktorými by som trávil čas viac ako raz.
Galéria obrázkov:
- Na predplatnom – júl 2025 - 4. júla 2025
- Strážcovia vesmírneho humoru – Guardians of the Galaxy [RECENZIA] - 20. júna 2025
- Na predplatnom – jún 2025 - 6. júna 2025
Hodnotenie
-
Vizuál
-
Technické spracovanie
-
Celkový pocit z hrania
Záver
Od Strážcov galaxie som úprimne čakal trošku viac. Obmedzený pohyb, rovnako obmedzené rozhodnutia a nemožnosť cestovať svojvoľne po vesmíre je to, čo hre uberá na znovuhrateľnosti. Niektoré levely v hre boli nadizajnované veľmi dobre, no lineárnosť príbehu je cítiť aj na deficite vetvenia. Hru som si užil najmä vďaka vtipným dialógom a rýchlej akcii. Napriek tomu je to hra, ktorú si už asi tak skoro nezapnem, aj za cenu chýbajúcich trofejí.
