Hranie videohier z pohľadu hráčov so zdravotným znevýhodnením

Videohry určené pre zábavu sú tu s nami už od roku 1958. Za ten čas prešli obrovským vývojom. Nielenže sa menila grafika a hrateľnosť, menila sa aj cieľová skupina, ktorým boli hry určené. V tomto článku sa pozrieme na niečo, čo vy dúfam riešiť nemusíte, a to, ako môže vyzerať hranie videohier u hráča so zdravotným znevýhodnením.

Aj keď ľudia so zdravotným znevýhodnením nie sú až tak mediálne pretláčaní ako možno iné skupiny, predsa len na svete existujú. A aj v rámci nich sa nájdu takí, ktorí majú radi videohry. Možno si poviete, že žiaľ majú smolu, keďže si väčšinu titulov nemôžu zahrať, opak je však pravdou. Všetko sa dá, keď sa chce. A najlepšie na tom je, že o takýchto hráčov sa pomaly zaujímajú aj herné spoločnosti.

The Ablegamers

Ako už býva zvykom, to na čo sa v našich končinách ani nepomyslí, je vo svete štandardom. Treba však doplniť, že ani tam to nie je na vysokej úrovni, ale je tam aspoň niečo. Existujú totižto organizácie, ktoré združujú ľudí so zdravotným, alebo mentálnym postihnutím a snažia sa im zabezpečiť možnosť zahrať si ich obľúbené tituly. Robia to jednak prostredníctvom rôznych modifikácií ovládačov, ale tiež apelom na samotných vývojárov hier, aby pri vytváraní titulov mysleli aj na takýchto hráčov.

Jedno z takýchto združení sídli neďaleko Washingtonu a nesie názov Ablegamers. Už z jeho názvu je zrejmé, o čo ide. Združujú celkom veľkú skupinu ľudí s rôznymi znevýhodneniami, ktorým sa snažia dopriať maximálny možný zážitok. Na ich oficiálnej stránke môžete nájsť množstvo podnetných príbehov ľudí, ktorým akýmkoľvek spôsobom v tejto oblasti pomohli. Pravdupovediac, sám som bol prekvapený, čo všetko sa dá vymyslieť, aby si hranie užili skutočne všetci.

Výskum s University of York

Spomínaná organizácia Ablegamers sa už niekoľkokrát zúčastnila rôznych výskumov, ktoré sa zameriavali práve na hráčov so špecifickými potrebami. Áno, čuduj sa svete, aj takéto prieskumy sa vo svete robia. Dokonca pod záštitou univerzít, pričom nejde o len tak hocijaké pomyselné ankety, ale o naozajstné, poctivé štúdie. Tie vychádzajú v zborníkoch, ktoré si môžete kúpiť za približne 60 € (samozrejme sú v angličtine). Rieši sa v nich napr. to, aké platformy si takíto hráči vyberajú, koľko hodín týždenne pri tom strávia, ale, a to je ešte dôležitejšie, idú aj do hĺbky, keď rozoberajú psychickú stránku hrania, pocity hráčov a podobné aspekty.

V jednom z posledných prieskumov bolo zapojených celkom 230 respondentov, ktorým bolo diagnostikované fyzické alebo mentálne postihnutie. Na prvý pohľad ide o malú skupinu ľudí, z ktorých prieskum vychádzal. Je potrebné však dodať, že ide o úzko profilovanú skupinu osôb a preto dáta z nej vychádzajúce sú celkom relevantné. Priemerný vek činil 31 rokov a keď sa pozrieme aj na zloženie pohlavia, 156 bolo mužov, 52 žien a zvyšných 22 ľudí pohlavie neuviedlo. Všetci títo respondenti uviedli, že hranie hier je ich primárnym koníčkom.

Zloženie jednotlivých fyzických alebo mentálnych porúch

V tomto prípade platí, že jeden človek mohol označiť, na základe svojho zdravotného stavu aj viacero kategórií. Výskumníci zisťovali aj platformy, na ktorých jednotliví hráči hrajú. Nie je veľkým prekvapením, že vyhral počítač (152), pričom nasledovali ďalšie platformy v nasledujúcom poradí – PlayStation, mobil, Xbox, Switch a nakoniec tablet. Spomínané „víťazstvo“ počítača zrejme nikoho neprekvapí, ale zaujímavé sú aj možné dôvody, prečo tomu tak je. Musím podotknúť, že pri písaní jednotlivých dôvodov nevychádzam z prieskumu, ktoré ich ani neuverejňuje, ale z vlastnej skúsenosti.

Najhlavnejším dôvodom je podľa môjho názoru ten, že ide o platformu, ktorá sa dá najviac prispôsobiť konkrétnemu hráčovi, resp. užívateľovi. Môžeme tu hovoriť o viacerých oblastiach, napr. v prispôsobeniach v samotnom systéme, alebo čo sa týka rôznych možností úprav a doplnkov v podobe hardvéru. O tom si však povieme trochu neskôr.

Druhým, nemenej dôležitým dôvodom, je sociálna politika v jednotlivých štátoch. Na Slovensku Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) poskytuje tzv. peňažné príspevky na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutých. V rámci nich môžu osoby so zdravotným alebo mentálnym postihnutím získať príspevok napr. na úpravu bezbariérovosti vo svojom dome/byte, na kúpu auta resp. na jeho prerobenie, aby ho vedel viesť aj človek s postihnutím, alebo na osobné počítače. Samozrejme sa tento príspevok nedáva na to, aby ľudia hrali hry. Pri tomto a aj pri ostatných príspevkoch sú prísne podmienky, za ktorých sa dajú získať, ale je jasné, že napr. počítač nebudete vždy využívať iba na prácu či školu, alebo komunikáciu s okolím. Domnievam sa, že podobná „politika“ funguje aj v ostatných krajinách. S určitosťou viem, že v Českej republike to je približne rovnako aj keď sa to volá inak, zmysel je rovnaký.

Používaný hardware

Vráťme sa od mojich domnienok späť k výskumu, ktorý priniesol aj ďalšie zaujímavé výsledky, ktoré stojí za to spomenúť. Paradoxom je, že väčšina ľudí so špecifickými potrebami počas hrania nepoužíva žiadnu špeciálnu pomôcku, alebo vylepšenie. Na prvých troch miestach sa umiestnili bežne dostupné veci, ktoré sa dajú ľahko kúpiť, resp. sú zabudované priamo v systéme. Tzv. „custom“ ovládače sú v tomto prípade také, ktoré sú síce upravené pre užívateľa, v konečnom dôsledku sa však nelíšia od tých bežných.

Posledným bodom, ktorý chcem spomenúť v tejto časti článku, sú informácie o tom, aké vylepšenia, resp. možnosti využívajú hráči so špecifickými potrebami pri samotnom hraní. V prvej trojke skončili opäť najbežnejšie záležitosti ako tzv. premapovanie klávesnice alebo gamepadu, zobrazenie tituliek či zväčšenie textu. Všetky tieto náležitosti sú, alebo sa pomaly stávajú súčasťou herných možností.

Pomocné nástroje pri hraní

Vyššie spomínaný prieskum viac rozoberajú v redakcii vortex.cz v jednom zo svojich vidcastov. Ak vás výskum zaujal, na tomto odkaze si môžete pozrieť výsledky podobného prieskumu, kde sa napr. dozviete aké hry sú obľúbené u takýchto hráčov, alebo či preferujú hranie tzv. singleplayer módu alebo online a iné.

Adaptívne gamepady a nie najlepšia cenová politika

Aj keď z vyššie spomínaného prieskumu vyplynulo, že väčšina hráčov so špecifickými potrebami nepoužíva zvlášť upravené gamepady, resp. rôzne vychytávky, predsa len takéto niečo na trhu existuje. Predstavíme si aspoň tri z nich.

Microsoft Xbox One Adaptive Controller

Tento ovládač uzrel svetlo sveta pred približne troma rokmi a stojí za ním priamo Microsoft, ktorý ho začal vyrábať a predávať ako istú alternatívu k svojmu „klasickému“ Xbox One Wireless Controller. Alternatíva ponúka možnosť vytvoriť si ovládač podľa potrieb konkrétneho hráča. „Určený je pre potreby hráčov s obmedzenou pohyblivosťou. Je vybavený napr. veľkými programovateľnými tlačidlami a je možné ho pripojiť k externým prepínačom, tlačidlám, držiakom a pákovým ovládačom a uľahčuje tak hranie,“ píše sa na stránke internetového obchodu, ktorý ho ponúka aj na Slovensku.

Single Hand Joy-Con Adapter

So zaujímavým riešením pre hráčov prišlo aj Nintendo. Aj keď ich počin priamo nesmeroval na hráčov s handicapom, predsa len to môžu použiť aj oni. Ako už z názvu vyplýva, ide o ovládač, ktorý sa dá poskladať tak, aby ho hráč mohol pohodlne ovládať jednou rukou. Jedinou nevýhodou je však to, že sa dá použiť len na Switch, ale riešenie je v skutku zaujímavé.

The 3dRudder

Predstavíme si aj adaptívny ovládač, pri ktorom počítač, ale aj hry samotné, môžete ovládať prostredníctvom nôh. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, ani v tomto nie je výrobok primárne určený pre hráčov so špecifickými potrebami. Firma ho pred približne dvoma rokmi uviedla na trh ako doplnok pre PlayStation VR a šikovné hlavy prišli na to, že by to vedeli preprogramovať na ovládanie myši či klávesnice. To samozrejme uľahčí prácu všetkým s postihnutím horných končatín.

Podobných produktov sú na trhu stovky. Nespomenul som tu napr. doplnky na ovládanie PC pre ľudí so zrakovým postihnutím a rôzne iné. Niektoré sú určené priamo na hranie, iné na samotné ovládanie počítača. Čo však všetky tieto vylepšenia trošku zatieňuje je ich cena. Za Microsoft Xbox One Adaptive Controller zaplatíte na Slovensku rovných 99 €. Za ovládač od Nintenda síce len okolo 20 €, ale veľké využitie nemá. Cena The 3dRudder-a závisí od platformy, pri PS VR stojí 119 €, ako doplnok k PC „len“ 109 €.

Každému človeku hneď príde na um myšlienka, že tieto doplnky sú jednoducho drahé a takíto hráči si ich zväčša nemôžu dovoliť. Aj preto sa organizácie ako Ablegamers či iné snažia tlačiť na výrobcov, aby bola cena nižšia, resp. pomáhajú hráčom finančnými príspevkami, aby si ich mohli kúpiť alebo, ak sa to už fakt nedá inak, vyrobiť im vlastné prispôsobené gamepady.

The Last of Us Part II ako začiatok novej éry hrania pre hráčov s fyzickým obmedzením

Hra od vydavateľstva Naughty Dog, ktorá len pred pár dňami uzrela svetlo sveta, môže byť skvelým príkladom toho, ako môže vyzerať budúcnosť hrania pre hráčov so špecifickými potrebami. Mário vo svojej recenzii uviedol nasledujúce: „Obrovské plus vývojárom, ktorí vďaka hĺbke možnosti upravenia a prispôsobenia ovládania umožňujú dohrať túto hru takmer všetkým, ktorí o ňu majú záujem, vrátane zdravotne znevýhodnených hráčov. The Last of Us Part II obsahuje až 60 možností, vďaka ktorým si hru prispôsobia aj hráči so špecifickými potrebami, a to od nastavenia farby a pozadia titulkov, cez hlasové predčítanie textov (ktoré je mimochodom dostupné aj v českom jazyku) až po nastavenie samotného gamepadu, ktorý môžete pokojne obrátiť hore nohami.“

Tieto možnosti pekne zhrňuje nasledujúce video, ktoré si pokojne pozrite, keďže neobsahuje žiadne spoilery.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto možnosti uľahčujú samotné hranie. Treba si však uvedomiť, že nie sú určené pre bežných hráčov. To, že si s tým vývojári dali toľko námahy je jednoducho skvelé pre všetkých. Ukázali ostatným, že sa to dá a má to zmysel aj keď to muselo stáť množstvo peňazí, ktoré sa im nemusia nutne vrátiť v zmysle, že si hru kúpi veľké množstvo hráčov s rôznymi postihnutiami.

Nám neostáva nič iné len dúfať, že tento krok budú postupne nasledovať aj ďalší herní vývojári. Všetkých však čaká ešte dlhá cesta. Dovtedy je priam povinnosťou nás ako ľudí, ktorí píšu a prinášajú vám informácie z herného sveta, o tom informovať a otvárať aj toto, doposiaľ u nás, nie veľmi prebádané územie. Na druhej strane, vy, naši čitatelia, takéto články môžete ďalej zdieľať a rozširovať to povedomie medzi ďalšími ľuďmi.

• O plugine
• Najnovšie príspevky

Dominik Cenkner

Život je tak krátky. Zomriem s pocitom, že som nestihol pozrieť všetky medicínske seriály sveta, ktoré mám tak rád. A to nehovorím o ostatných seriáloch. A filmoch. A videohrách. Život je krátky.

Najnovšie články od Dominik Cenkner (zobraziť všetky)

• Geek 5: Na čom musí Disney+ zapracovať? - 19. júla 2022
• Doctor Strange in the Multiverse of Madness (recenzia) - 21. júna 2022
• Geek5 – Čo si pustiť ako prvé na Disney+? - 16. júna 2022