Detektív Pankrác sa vracia v novom Poldovi 7
Bol som pri tom Gandalf. Pred tritisíc rokmi. V zlatej ére Point and Click adventúr. V časoch Poldu, Agenta Mlíčňáka, Monkey Islandu a Zlatého kalichu sponzorovaného Becherovkou. Polda 7 je krásna spomienka na tieto časy a nasledovník týchto klenotov.
Point and click adventúr je dnes málo. Nie že by som si nevedel spomenúť na niekoľko kvalitných hier tohto žánru za poslednú dekádu. Napríklad taká Deponia, Bear with me, Sam and Max alebo výborné české Memento Mori. Či sa nám to ale páči alebo nie, adventúry sú upadajúci žáner. Väčšina dnešných hráčov si radšej zahrá hru s peknou grafikou, ideálne takú, pri ktorej netreba premýšľať. Polda 7 je ale dôkazom toho, že adventúry majú svoje miesto na hernej scéne aj dnes.
Neviem hrať adventúry. Je Polda pre mňa?
Hneď na začiatku hry som si mohol vybrať či chcem hrať na ťažkej alebo ľahkej obtiažnosti. Jediný rozdiel medzi nimi je ten, že pri ťažkej obtiažnosti nie sú k dispozícii nápovedy a nedajú sa preskočit minihry. Chcem sa priznať, že som nikdy nevedel poriadne hrať väčšinu adventúr. Stále som jedným očkom hral a druhým čítal návod. Poldu 7 som však prešiel relatívne bez problémov a do návodu som musel nazrieť iba raz. Veľkú zásluhu na tom nesie práve nápovedový systém, ktorý som hojne využíval. Pomocou tohto systému som si vedel zobraziť všetky predmety, na ktoré sa dá na scéne kliknúť. Zároveň som mohol v inventári zvýrazniť predmety, ktoré môžem použiť v aktuálnej scéne alebo prípadne skombinovať s iným premetom v inventári. Nestalo sa mi teda často, že by som sa zasekol na jednom mieste. Keď sa to ale predsa len stalo, vo väčšine prípadov sa stačilo opäť porozprávať z niekým, s kým som už predtým hovoril.
Raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť?
Pri tejto hre by som možno zaváhal nad pravdivosťou výroku, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Nečudoval by som sa totiž, ak by som sa dozvedel, že väčšinu budgetu zožral dabing. Dabingové obsadenie je (ako sme si už zvykli) hviezdne. Polda bez Luďka Soboty by ani nebol Polda. V jeho podaní krásne vyznieva taká tá strohosť a prostorekosť českého jazyka. „Tak sem těm ufounúm dal přes tykadla. To maj za to, že sem si rozlil pivo!“ alebo: „A kde má užovka vlastne ocas?” „Za hlavou. Celá je ocas!“
Čerešničkou na torte je pre mňa, že ešte aj Rambouskovi prepožičal hlas Pavel Rimský, ktorý má na dabovanie Stallona v Čechách viac-menej monopol a po hlase ho pozná každý. Objaví sa aj Bohdan Túma a Petr Rychlý. Petr Jablonský hviezdi, keď rozpráva rovnakou „hatmatilkou“ na nerozoznanie od skutočného nešťastníka Babiša. Môj osobný favorit je ale určite Tomáš Matonoha. Počuť Donalda Trumpetu s moraváckym prízvukom sľubovať, že okolo zemegule postaví múr… To je umelecký zážitok.
Humor je taký špecifický Poldovský. Scenáristi si robia srandu z Čechov, Slovákov, Trumpa, Babiša, Severných Kórejcov, Rusov, Elona Muska, Stalona, Aštara Šerana… Úsmev na tvári mi vyčaril aj severo-kórejský špión, ktorý spieva skomolené české ľudovky. Pripomína mi to časy, kedy ľudia neboli prehnane precitlivelí a spoločnosť príliš krehká. Celá hra mi miestami prišla ako ako veľký easter egg hunt – alebo interný humor. Niekedy sú to narážky na staré filmy a hry, inokedy na aktuálne politické kauzy. Babišove čapí hnízdo, rozdávanie peňazí, peniaze v krabici od vína… Som si istý, že mnoho vtipov mi ušlo kvôli tomu, že nepoznám dokonale šhowbizniz a reálie ako domorodý Čech. Pristihol som sa, že som si miestami vravel: „Toto bude mať určite nejaký skrytý zmysel. To bude narážka na niečo čo nepoznám.“ Stávalo sa to ale skôr výnimočne. Absurdný humor mi skvelo sadol a zopárkrát som sa dokonca zasmial aj nahlas.
Hlavná postava je super. Ale čo druhá hlavná postava?
Snáď nie je príliš veľkým spojlerom keď poviem, že v hre som miestami hral za dve postavy. Bolo pekné hrať za Moniku a na chvíľu pozerať na svet zo ženského uhla pohľadu. Bez tejto skúsenosti by som sa nedozvedel, že ženy môžu mať obrovskú slabosť pre hráčov PC hier. Vrátilo mi to už skoro stratenú nádej do života. Avšak. Páčilo sa mi hrať za Moniku a páčilo sa mi hrať aj za Pankráca. Hrať za nich oboch súčasne, mi ale prišlo nepohodlné. Dosť často si museli medzi sebou telefonovať a posielať predmety.
Pankrác ide s dobou a ako každý moderný Čech v Lupanoch, pri sebe má aj smartphone. Ten jednak funguje na zobrazenie aktuálnych úloh, má v sebe aj zoznam telefónnych čísel a samozrejme aj prístup na internet. Aj keď to celé znie celkom pekne, prišlo mi to ako veľká nevyužitá príležitosť. Napríklad zoznam čísel funguje ako obyčajný zoznam. Čakal som že budem vedieť vytočiť ľubovoľné číslo. Niekoľkokrát som snažil zavolať starej Slepičkovej, aby som zistil či je Slepička stále na služobke. Nemusel by to byť dlhý rozhovor, ale možno by bola na mieste nejaká vtipná hláška. Navyše, ak potrebuje Pankrác niekomu zavolať, aby sa posunul dej, urobí to automaticky. Internet v mobile som tiež využil asi len raz alebo dvakrát. Pri ostatných pokusoch sa Pankrác vyhováral, že nechce prokrastinovať. Čo je tiež celkom škoda. Čakal som nejaký ten mail od nigerijského princa.
Neznáš americký voči, vole?
Neoddeliteľnou súčasťou Point and Click adventúr sú aj minihry. Som si istý, že som len pri minihrách strávil niekoľko hodín. (Ramboousek mi dal pekne zabrať.) Keďže som hral na jednoduchšej obtiažnosti, vedel som ich preskočiť, ale hrdosť mi to nedovolila. Dal som ich všetky, aj keď to nebolo stále jednoduché. Polovica z nich je postrehových, ale objaví sa napríklad aj klasické pexeso. Čo ma veľmi, ale skutočne veľmi potešilo je, že som si mohol opäť zahrať Americké oči. Musím sa totiž priznať, že posledný Polda, ktorého som hral bola trojka. Nedohral som ho práve kvôli tejto minihre, ktorá sa tuším nedala preskočiť. Víťazstvo v sedmičke, bolo preto pre mňa z osobných dôvodov mimoriadne sladké. Dostal som po dvadsiatich rokoch svoje zadosťučinenie.
Oplatí sa to?
Nového Poldu mi trvalo dokončiť približne 13 hodín, čo je pri tomto druhu hier celkom dosť. Je to taká milá oddychovka, kde človek nemusí veľmi premýšľať, za to sa celkom dosť zabaví.
Povedal by som, že táto hra neosloví mladšie publikum. Mám ale pocit, že sa o to ani nesnaží. Ťažko povedať koľko mladých ľudí pochopí skryté narážky na staré české klasiky ako „Vesničko má středisková“, „Jáchyme hoď ho do stroje“, „Dneska to roztočíme drahoušku“… Toto je hra pre nás. Pre nás, ktorí vieme čo znamená skratka JZD, vieme čo je VHS (make them great again!) a vieme prečo ikonka ukladania vyzerá ako vyzerá. Vieme čo je to modrá knižka a netušíme kto je Flygun (je to nejaký slovenský youtuber, ktorého som si musel vygoogliť). Polda 7 ponúkne príjemnú grafiku, kopu humoru a hlášok a skvelý dabing v podaní profi hercov. Počas celej hry som mal pocit, že žijem v jednoduchších časoch a skoro celý čas som mal úsmev na tvári. Ak ste mali radi starých Poldov alebo iné adventúry a orientujete sa v českej (československej) popkultúre, určite si túto hru kúpte. Za mňa osobne 8/10.
- Hľadajte život vo vesmíre v novej českej hre SETI! [RECENZIA] - 8. februára 2025
- Cez Sibír do Vladivostoku a naspäť do Francúzka – LEGIE – SIBIŘSKÁ CESTA [RECENZIA] - 16. novembra 2024
- Niektoré princezné jednoducho nechcú byť zachránené - 6. februára 2024
