Batman Arkham Series – Klenot singleplayer hier
Koncom júna sa na sociálnych sieťach a webových magazínoch venovaných hrám začali objavovať spomienkové texty venované excelentnej superhrdinskej hre – Batman Arkham Knight. Tá oslávila 23. júna svoje štvrté narodeniny. Článok viedol k traileru, trailer k ďalším trailerom, gameplay videám a odrazu boli tri hodiny nadránom a ja som znovu mlátil Jokerových poskokov a behal po Arkhamskom blázinci oblečený ako netopier. A Batman opäť raz prebral kontrolu nad mojím voľným časom.
Ako hráč som pomerne asociálny a zväčša preferujem komfort osamelosti jedného hráča. Tu a tam vyleziem zo svojej ulitky naspäť medzi iných ľudí a nechávam sa opakovane zabíjať 12 ročnými snajprami v rôznych hrách. Pre nás singleplayerákov je toto ťažká doba. Ak nemáme PlayStation, sme ukrátení o tie chrumkavé exkluzivitky s vymakaným príbehom a hrateľnosťou. Rôzne naše milované herné série vidíme zdevastované zlým menežmentom, mikrotransakciami, loot boxami či odfláknutým vývojom. Veľké herné príbehy odvieva vietor času. Dostávame krátku kampaň pre jedného hráča a potom len veľa, veľa multiplayeru, kde je jasne naznačené, že toto je to, na čo sa vývojári zamerali. Posvätné RPG hry ako Elder Scrolls či Fallout odišli do klubu multiplayer. Potencionálne skvelé hry boli pozastavené v prospech ľahšie predajných športových hier. Napokon – najlepšie sa predáva a zarába hra, ktorú možno streamovať. A koho by už len zaujímalo pozerať ako niekto hrá príbeh? A samozrejme – ako čerešnička na tortičke – Battle Royale. Battle Royale všade, kam sa pozrieme. Battle Royale mód pre bravčové párky v konzerve…
Ako som povedal, prežívame náročnú dobu. Ale aj keď sa všetko zdá temné a všetko chutí ako popol, netreba si zúfať. Svetlo si vždy nájde cestu a aj keď Mass Effect sa nám nechystá vrátiť, prináša nám klenoty hodné chválospevu. A medzi nimi je séria Arkham. V štyroch hrách si na seba dáte povestný Batmanov opasok so všetkými vymoženosťami (vrátane peňaženky na drobné, keby musel ísť autobusom) a pobijete sa s celým podsvetím Gothamu. Okrem notoricky známych superzloduchov ako Joker, Two Face, či Penguin sú tu aj protivníci známi skôr z komiksov, ako napríklad Mad Hatter, Poison Ivy, Zaz či Black Mask. Ako rôzne easter eggs sú však spomenutí mnohí ďalší, ktorí si s Batmanom merali sily – Scar Face a Ventriloquist, Calendar Man atď. Svoju rolu zohrajú aj Batmanovi verní spojenci – ako napríklad Oracle, Nightwing, Robin a smozrejme váš verný Alfred Pennyworth. Hry obsahujú množstvo trofejí, ktoré budete ručne zbierať (naozaj veľmi, VEĽMI veľa. Až trochu priveľa) a ktoré vám poskytnú detailný náhľad do pozadia komiksového sveta. Arkham hry sú bohaté na všetko, čo robí Batmana Batmanom. Jeho pestrá paleta protivníkov s detailne vypracovanými psychikami a pozadím, ako aj Batmanov nekonečný boj s jeho vlastným strachom, že jedného dňa sa sám stane tým, proti čomu bojuje, strachom, že tenká hranica medzi dobrom a zlom sa stratí úplne.
Graficky sú hry verným odrazom Batmanovho sveta. Pochmúrne a drsné. Gothamská architektúra podfarbuje atmosféru priam dokonale a čím hlbšie sa budete ponárať do skazeného sveta kriminality, tým viac bude prostredie uchvacujúce, nesúce nádych veľkoleposti ale aj skazenosti, korupcie a špiny. Arkhamské verzie Batmana i jeho nepriateľov sú verné komiksovým vzhľadom, avšak nesú známky modernizácie, tak aby ladili s prostredím a atmosférou hry a zároveň pohladili oko starých Batmanovcov, aj nových fanúšikov. Ako napríklad mňa. Komiksového Batmana som nepoznal, videl som len Nolanovu sériu a niektoré zo starších filmov a tak som nikdy nemal skutočný záber na fenomenálny svet Brucea Waynea. Rýchlo som sa zamiloval do atmosféry aj vzhľadu.
Hrateľnosť je podľa pomerne jednoduchého konceptu. Strieda bitky, stealth, detektnívnu prácu a riešenie hádaniek. A práve vo svojej jednoduchosti nesie kľúč k úspechu. Bezchybne urobený systém, ktorý štyrikrát nakopírovali bez potreby robiť priveľké zmeny. Batman si hravo poradí aj s niekoľkými tuctami protivníkov pomocou svojich gadgetov a starého dobrého mlátenia. Hráči si rýchlo navyknú na jednoduchosť ovládania: Udri, blokuj, použi gadget. Keďže Batmanov opasok toho nesie veľmi veľa, máte dostatok kombinácií, ktoré môžete použiť, keď sa na vás vrhne hoci aj tridsať svalnatých surovcov, ktorí sa nazdávajú, že sa im podarí čo i len položiť päsť na vašu sánku. Combat vývojari vyladili dokonale a hoci je jednoduchý, predsa neprestane baviť. Stealth je prepracovaný snáď ešte viac. Veľké miestnosti plné ozbrojených stráží, ktoré musíte postupne potichu odstrániť za pomoci tmy a vlastnej šikovosti, s občasným použitím nejakej tej hrubej sily a drahej vecičky z Waynových laboratórií.
Ale nie je to ani grafika, ani mechanika hry, o čom som dnes chcel zapĺňať riadky. Je to príbeh. Je to opatrne, dôsledne a obšírne napísaný príbeh tvoriaci vlastnú vetvu na veľkom strome Batmanových dobrodružstiev. Všetko sa začína zatknutím Jokera a jeho eskortom do Arkhamského zariadenia pre liečbu duševne chorých. Avšak išlo to akosi hladko a hneď zistíme prečo. Joker sa chcel nechať chytiť aby vnútri zariadenia spustil do chodu svoj veľký plán. Avšak Batman svojimi mocnými päsťami všetkému urobil koniec. Zdanlivo. V pozadí sú aj iné sily a dali sa do pohybu. O čosi neskôr sa bývalý riaditeľ Arkhamu stáva starostom a uskutoční svoj predvolebný sľub. Zamedzí ďalším nepríjemnostiam so superzloduchmi aj drobnými kriminálnikmi a to tým, že časť mesta premení na superväzenie Arkham City, kde zhromaždia podsvatie Gothamu a nechajú ich viac-menej vlastnému osudu. Batman je na roztrhanie. Každý si v Arkham City robí čo sa mu zachce a hrá svoju vlastnú hru a Batman musí každého zastaviť a ešte aj riešiť, čo za veľké sprisahanie sa to tu deje. Po tom všetkom si vývojári z Rocksteady dali pauzu a štafetu na čas prebrali WB Studios a vrátili sa v čase do doby, keď Batman iba začínal. Keď mu ešte skorumpovaná polícia nedôverovala a ani poručík Gordon. Do doby, keď sa Batman prvý krát nestretol len s drobnými kriminálnikmi ale skrížil kopije s elitnými zabijakmi a stretol svoju nemezis.
V roku 2015 sa vrátili na scénu Rocksteady s triumfálnym zakončením série. Superväznica Arkham City je zatvorená, kriminalita na ústupe. Štedré nadácie Brucea Waynea pomáhajú mestu zaceliť rany. A práve vtedy udrie Scarecrow a mesto sa stane terčom invázie tajomného žoldniera, ktorý si hovorí Arkham Knight a zdá sa, že s Batmanom má staré účty a vie toho o ňom veľmi veľa. Navyše, Batman musí zápasiť aj s démonom vo svojom vnútri…
Je to práve scenár hier, ktorý si vyslúžil najväčšiu chválu od väčšiny kritikov aj od hernej komunity. Postupne odkrývate plány hlavných aj vedľajších zloduchov. Kým však rozmotávate klbko, vašu pozornosť i päste potrebujú inde. Hry vás neustále udržujú v napätí. Príbeh je opantávajúci, ľahko sa do neho zamotáte a nebudete chcieť odísť. Sú tam stále nové vrstvy a roviny, ktoré prechádzate. Zdanlivo priamočiara cesta je kľukatá, prechádza tieňmi a ponára sa do hlbín samotnej Batmanovej morálky, strachu a desivej vízie toho, čo by sa udialo, keby padol alebo ešte horšie: poddal sa. Hĺbka psychiky Batmana aj jeho nemezis Jokera je na herný príbeh výnimočná. Autori scenáru sa pohrávajú s najhlbšími zakútiami Batmanovej duše a neváhajú vás zaviesť tam, kam sa filmári nikdy nedostali. A to všetko za excelentného výkonu Kevina Conroya a Marka Hamilla, ktorí svoje hlasy prepožičali Batmanovi a Jokerovi už v animovaných sériách a pre väčšinu Batmanových fanúšikov sú to práve oni dvaja, ktorí sú najdokonalejším zobrazením dvoch komiksových ikon.
Je načase pomaly nadviazať na začiatok. Súčasné hry sú technologicky najdokonalejšie aké kedy boli. Grafika pokročila natoľko, že sa vyrovnáva realite, zvuk a dabing boli povýšené na umenie, soundtrack úspešne konkuruje filmových a priťahuje aj mená ako Hans Zimmer, internet umožňuje hrať spolu aj proti sebe a spoza rohu sa už pomaly blíži čoraz dokonalejšia virtuálna realita. Ready Player One je už skoro tu. A predsa, kam sa na internete pozriete vidíte len nespokojnosť. Áno, je to najmä tým, že je momentálne trendy nadávať na všetko, čo je novšie ako originálny PacMan. Avšak medzi tonami prehnanej nespokojnosti možno nájsť zrniečka pravdy. Resp. veľa, veľa zrniečok. Nože hráči – zapátrajte vo svojej hernej knižnici, či v archíve webových magazínov a určite nájdete hru, ktorá oprávnene dostáva vlny odmietania. Či už je to fiasko Falloutu 76, postupný úpadok Call of Duty, absolútne toxický príchod Star Wars Battlefront II, až prílišná politická korektnosť v Battlefielde V, smrť série Medal of Honor, nedokončená Andromeda, alebo… viete, kam tým mierim. Neberte ma zle, mnohé tieto hry som hral a bavili ma. Avšak videl som potenciál, ktorý mali. Andromeda prisľúbila viac a mohla dodať viac. Battlefront II bol nakoniec opravený na solídnu hru, avšak zlý menežment a chamtivosť EA mu uštedrili tvrdé rany.
V tomto náročnom období sa o to viac upínam na hry, ktoré naozaj naplno využili technické možnosti a skĺbili prepracovaný scenár, skvelý dabing, kvalitnú hernú mechaniku a dych berúce detailné prostredie a to všetko uhnietili do podoby hry, ktorú možno opakovane hrať, a hrať, a vždy si rovnako silno užívať príbeh. Do hry, akými sú napríklad Arkham a mnohé ďalšie, o ktorých by som sa rád rozpísal inokedy a ktoré si zaslúžia svoje vlastné chválospevy. Možno nabudúce, je ich dosť. Avšak aj napriek silným titulom čelíme hrozbe, že hra pre jedného hráča ustúpi do tieňa multiplayeru a nepritiahne dostatočný kapitál ani ľudskú silu na to, aby ostala atraktívna. A možno aj nie. Čo ja viem? Ja mám vždy poloprázdny pohár. Posúďte sami.
- Last Train Home – Aj domáca hra o domácej histórii môže byť svetová! - 15. januára 2024
- Tank Girl – Ten najvýbušnejší punkový komiks! - 9. decembra 2023
- Sound&Fury – Dokonalé spojenie hudby a obrazu - 10. júla 2023
Pingback: 168 hodín #94 – POPCULT