Keď Pandemic ovládnu Prastarí a Cthulhu
Nebaví vás už klasický Pandemic? Páči sa vám jeho kooperatívny mechanizmus, ale omrzela vás jednoduchá grafika a figúrky z Človeče? Máme pre vás riešenie, ktoré nesie názov Pandemic: Reign of Cthulhu.
V roku 2016 priniesli Z-man Games novú variáciu obľúbenej kooperatívnej hry Pandemic. Tentokrát jej dej preniesli do hororového sveta H. P. Lovecrafta. Mechanizmy hry sú viac-menej pôvodné, no hráči tento raz nebojujú proti chorobám, ale snažia sa čo najrýchlejšie zatvoriť portály, aby zabránili Prastarým (Old Ones) uniknúť do nášho sveta. My sme sa k tejto hre dostali prednedávnom, keď sme sa rozhodli objednať si ju na našu Halloweensku Hraviareň, a rozhodne sme z nej boli omnoho viac nadšení, ako sme čakali. Oplatí sa vám teda míňať peniaze na túto variáciu Leacockovej hry? Poďme to spolu zistiť v recenzii.
Herný plán
Na hernom pláne by sme márne hľadali mapu sveta – dokopy sa na mape nachádza 24 lokácií, čo je o polovicu menej ako v pôvodnom Pandemicu. Hráči sa pohybujú medzi štyrmi prepojenými mestami, Arkhamom, Innsmouthom, Kingsportom and Dunwichom. Lokácie v rámci miest sú medzi sebou spojené čiarami, mestá zase prepájajú autobusové zastávky. V každom z nich sa nachádza Portál (Gate).
Z artworku sme ostali nadšení. Plán zobrazuje mestá v noci, osvetlenie im poskytujú pouličné lampy a svetlá z okolitých budov. Nad mestami sa vznášajú hmlové oblaky – to všetko dotvára úžasnú temnú atmosféru hry. Čo sa týka zvyšných častí herného plánu, plnia skôr funkčnú úlohu ako estetickú. V hornej časti sa nachádza sedem slotov na karty Prastarých, na spodných rohoch je miesto vyhradené na player deck a tzv. summoning deck, ktorý nahrádza karty infekcií. Medzi nimi sa nachádza miesto na pečate, ktorými hráči uzavrú Portály. Celkovo na vás herný plán pôsobí očarujúco, jednoducho hneď po rozložení sa neviete dočkať prvej hry.
Figúrky, samé figúrky!
V tejto časti nás prekvapila ďalšia veľká zmena – “človečových” panáčikov nahradili krásne plastové figúrky. Svoju postavu si hráči môžu vybrať spomedzi siedmich vyšetrovateľov s rôznymi schopnosťami, vďaka čomu je zabezpečená celkom dobrá variabilita hry. Podobne ako v iných Cthulhu hrách, aj v tejto majú karty vyšetrovateľov dve strany: jednu farebnú a druhú sivú. Tú odhalia hráči vtedy, keď sa ich postava, jednoducho povedané, zblázni. Čo sa týka miniatúr, nie sú síce dokonalo detailné, no prekrásne oživia vašu hru. (A pre nás znamenajú kvalitný spoločný čas strávený ich maľovaním!)
Okrem vyšetrovateľov na vás čaká 24 menších figúrok kultistov – tí nahrádzajú kocky chorôb z klasického Pandemicu, no narozdiel od nich máte po ruke o dve tretiny menšiu kôpku, ktorá sa vám bude míňať rýchlejšie. Na porazenie kultistu vám stačí jedna akcia, ale pozor! Do Pandemicu pribudli aj šogoti, ktorí vám dokážu poriadne sťažiť hru a ich porazenie vás stojí až tri akcie, keďže už pri pohľade na nich sa vyšetrovatelia boja čo i len pípnuť. Preto vždy keď vstúpite na lokáciu, na ktorej vyčíňa šogot, musíte hodiť kockou príčetnosti a vášmu vyšetrovateľovi hrozí stav bláznovstva. Ale nebojte sa, ak sa vám podarí šogota poraziť, môžete si potiahnuť jednu z kariet artefaktov.
Množstvo nebezpečných kariet
V tejto verzii vás oproti klasickému Pandemicu čaká omnoho viac druhov kariet. Už samotný player deck ich obsahuje až tri: čaká vás 44 kariet nápovedí, ktoré si hráči po svojom ťahu berú na ruku (nahrádzajú karty miest), 12 kariet artefaktov (pripomínajú karty udalostí), ktoré hráčom ponúkajú rôzne výhody a uľahčujú im hru, a nakoniec 4 tzv. “Evil Stir” karty, ktoré vám naozaj poriadne zamiešajú priebeh hry (ide o karty epidémií). Kým vysvetlím, ako tieto štyri karty fungujú, predstavíme si ešte summoning deck a karty Prastarých.
Summoning deck sú vo svojej podstate karty infekcií a určujú, na ktoré miesta sa budú umiestňovať kultisti. Ak sa vám na jednej lokácií zhromaždia až traja kultisti, štvrtý, podobne ako v Pandemicu, nepríde. Namiesto toho sa spustí Rituál prebudenia, počas ktorého odhalíte jednu z kariet Prastarých. A tie vám teda nič dobré neprinesú. Na každej karte sa nachádza negatívny efekt, ktorý vám hru poriadne sťaží. Poslednou z kariet Prastarých je vždy karta Cthulhu – ak ju odhalíte, hra končí a nie vo váš prospech. Narozdiel od kariet infekcií, ak vám dôjdu karty v summoning decku, ešte neprehrávate – karty sa opäť zamiešajú a vytvorí sa nový deck.
Vráťme sa ešte k Evil Stir kartám. Ak si po vašom ťahu potiahnete túto nešťastnú kartičku, nastáva peklo. Hráč musí hodiť kockou príčetnosti (a modliť sa, aby nestratil svoj zdravý rozum), odhalí ďalšieho Prastarého a do hry pribudne šogot. A zvyšok poznáte, summoning karty v odkladacom balíčku sa opäť zamiešajú a položia na vrch decku. Nuž, nič príjemné, najmä ak ste v prvých piatich minútach hry a ani neviete ako, už máte odhalených dvoch Prastarých a všetkých troch šogotov na pláne (ako sa to stalo nám pri prvej hre).
Ako vyhrať – alebo skôr ako (ne)prehrať
Cieľom hry je zastaviť kultistov a ochrániť náš svet pred Prastarými. Urobiť tak hráči môžu vtedy, keď sa im podarí zapečatiť všetky štyri Portály. Ako to už v Pandemicu býva, toto je jediný spôsob, akým hru môžete vyhrať, no existujú štyri, ktorými ju prehráte. A teda ak:
- položíte na hrací plán posledného kultistu, prehrali ste,
- vám v player decku došli karty, prehrali ste,
- sa vám zbláznia úplne všetci vyšetrovatelia v hre, prehrali ste,
- sa prebudí Cthulhu, prehrali ste.
V priebehu hry zistíte, že Prastarí vám vedia poriadne urýchliť jej koniec. Hra teda trvá kratšie, ako klasický Pandemic, a je zároveň svižnejšia. Čo sa týka celkového dojmu z hry, mám pocit, že čím viac Pandemic hráte, tým menej ste pri ňom v strese. Viete, ako sa choroby správajú, dokážete odhadnúť, kedy sa objaví ďalšia epidémia, a výskumníkov poznáte tak dobre, že im začnete vymýšľať prezývky (u nás je napríklad hygienik zvaný Spasiteľ, keďže kade chodí, tade lieči).
Dobrá kooperatívna hra by vás však stále mala držať v napätí. A tu sa to podarilo, najmä vďaka kartám Prastarých, ktorí vám zabezpečia lepšiu variabilitu hry a strach z toho, čo ich odhalenie prinesie. Dokonca by som povedala, že zapečatenie brán v tejto hre je omnoho zložitejšie, ako vynájdenie lieku v Pandemicu. Player deck je o niečo menší, a ak sa rozhodnete pre najťažší mód hry, bude pre vás omnoho zložitejšie nazbierať päť kariet rovnakého mesta. Ďalšia vec, ktorá hru značne sťažuje, je to, že aj keď uzavriete portál a odstránite všetkých kultistov v jednom meste, neznamená to, že už žiadni do tejto oblasti nepribudnú. Takéto “úplne vyliečenie” ako v klasickom Pandemicu si v tejto hre zabezpečíte len kartou artefaktu, ktorá sa vám na ruku počas hry ani nemusí dostať. Práve preto je Reign of Cthulhu omnoho väčšia výzva pre hráčov, ktorých bežný Pandemic už omrzel.
Oplatí sa teda investovať do tejto hry, alebo je to len ďalšia z tých, ktoré vám budú ležať zasypané prachom na poličke? Moje odporúčanie je hádam jasné: choďte do toho a kúpte si ju. Čaká vás variabilnejší, napínavejší a o niečo desivejší Pandemic s úžasným artworkom. A figúrky sú krásna ozdoba hry – pri ich maľovaní sa určite dobre zabavíte.
Ktorá verzia Pandemicu je vaša najobľúbenejšia?
- Stephen King píše knihu o Jánošíkovi. Aký dopad bude mať na slovenskú kultúru? - 1. apríla 2023
- Murder Mystery s PoP-Cultom - 23. apríla 2019
- 50 kariet na záchranu sveta – Detektívna únikovka od Albi (RECENZIA) - 3. novembra 2021
