Recenzia: Trhlina

Hlavný protagonisti filmu Trhlina (Foto: aktuality.sk)

Filmový rok na domácej scéne odštartoval film Trhlina, ktorý je natočený podľa knižnej predlohy Jozefa Kariku. Po očakávanej adaptácii, ktorá je inšpirovaná skutočnými udalosťami, túžili siahnuť viaceré filmové spoločnosti, čo prezradil samotný autor knihy. Nakoniec sa rozhodol pre Petra Babjaka, ktorý podľa neho pochopil skutočnú podstatu príbehu a nešlo mu len o obyčajné ľakačky. Niet sa čomu čudovať, že film do kín láka nielen príbehom ale aj kvalitou režiséra, ktorý ma za sebou diela ako napr. Čiara, Za sklom alebo Čistič. Podarilo sa mu však splniť očakávanie a drží film to tajomno okolo Tribeču a prípadov, ktoré sa tam stali?

Režisér po predošlých úspechoch vyvolal očakávanie

Aj keď mysteriózne alebo hororové filmy sú na Slovensku tak povediac ešte v plienkach, Peter Babjak s nimi už predsa len má skúsenosti, keďže jeho film Zlo nedopadol vôbec zle. Film začína únosom spisovateľa a následnou jazdou po meste, kde sa mu Igor snaží rozpovedať záhadný príbeh, ktorý sa mu stal v pohorí Tribeč. Okamžite som si položil otázku prečo? Prečo robiť z niečoho zaujímavého a tajuplného, čo upúta na prvé počutie, niečo, čo do jadra filmu absolútne nezapadá a je to úplne odpútavajúce od mystifikácie deja. V tom okamihu som začal mať obavy, akým smerom to celé pôjde. Film bol predelený na akési tri časti, zrejme pre potreby televízie Joj, ktorá sa na Trhline koprodukčne podieľala.

Priestory a scéna s Walterom Fischerom pôsobila naozaj vierohodne a fungovala presne tak ako mala (Foto: cinemaview.sk)

Úvod mohol byť aj lepší

Igor, čerstvý absolvent žijúci s priateľkou Miou, má problém nájsť si prácu a tak prijme absolventskú prax. Tá ho zavedie do bývalej psychiatrickej liečebne, v ktorej nachádza zložku pacienta, ktorý sa stratil v pohorí a objavili ho o pár mesiacov s rôznymi reznými ranami, popáleninami a mentálne úplne mimo reality. Napadne mu z toho urobiť článok na svojom webe a do diskusie sa zapoja Andrej a Dávid. Nakoniec sa všetci dohodnú na stretnutí a rozhodnú sa sami zájsť na miesta, na ktorom sa všetky zmiznutia stali. Prvá tretina filmu bola pre mňa miernym sklamaním. Očakával som, že trilerová a mysteriózna stránka filmu sa začne pekne vyvíjať práve na nájdenom prípade Waltera Fischera, ale to sa tak úplne nestalo.

V celom filme je krátka scéna, ktorá síce nie je vôbec zlá, jediný problém je však v tom, že je krátka a jediná, a sama o sebe nedokáže vybudovať dostatočnú atmosféru. Namiesto zbytočných scén a ľakačiek počas dňa v „cvok-hause“, ktoré sú nečakané asi ako výskyt Tribeču, a za ktoré by sa James Wan chytal za hlavu, som očakával viac nahrávok s Fisherom, alebo postupne vygradovanú nočnú scénu, ktorá neskončí do troch minút. Jednoducho niečo. Žiaľ, toho som sa nedočkal, celé to pôsobilo tak, že na horor tam bolo málo strachu a na triler málo napätia.

Martin Šalacha v úlohe Waltera Fischera (Foto: tivi.cas.sk)

Záhada za záhadou

Pri spoločnom výstupe na Tribeč sa snaží Dávid, ktorý tu zosobňuje racionálne zmýšľajúceho človeka, dokázať Andrejovi svoju pravdu. Andrej je zas typ človeka, ktorý je fascinovaný záhadnými zmiznutiami a Igor sa na všetkom snaží priživovať, aby mal čo najzaujímavejšie poznatky na svoj blog. Všetko to krásne spolu funguje, film sa „nabaľuje“ o ďalšie poznatky, ktoré majú v sebe kúsok nevysvetliteľného, no háčik spočíval v tom, že chýbal pomyselný základ. Problémom nie je ani tak nahromadenie záhad, ako ich podanie. Rýchle spomínanie záhad s krátkym racionálnym komentárom od Dávida a ide sa ďalej.

Mary Bartalos sediaca na kameni v Tribečskom lese (Foto: hashtag.zoznam.sk)

Chaotický koniec

Predsa dodnes nie sú tie prípady uzavreté a vysvetlené, tie záhady nemali tvoriť, ale dotvárať už iba niečo, čo malo vzniknúť v úvode. Dočkali sme sa iba klišé scén a žiadnej tvorivosti. Opäť sa stavalo na istotu, ktorá už v dnešnej dobre kvalitných filmových nápadov je skôr na obtiaž ako prínos. Práve to bol ten problém, vďaka ktorému divák nadobudol dojem, že sa vo filme nachádza priveľa záhad, lebo okrem nich sme sa ničoho iného nedočkali.

Najväčším, a v podstate jediným skutočným sklamaním, bol koniec. Chaotické, zbytočné, miestami až trápne vyústenie filmu. Nečudujem sa, ak boli diváci, ktorí nečítali knihu zmätení. Sám by som bol. Medzi výraznejšie plusy patrí určite herecký výkon. Prekvapili najmä mladí herci, ktorí svoje úlohy v rámci limitov postáv zvládli viac než dobre. Svoj štandard potvrdil aj Tomáš Maštalír, ktorý opäť raz nesklamal. Hudba zdobila film a bola dobre prispôsobená k tomu, čo sa práve odohrávalo na plátne. Dokonca ma veľmi potešilo, že nevynechali ani pesničku Hýkal, o Tribečskom lese.

Neurazí, ani nenadchne

Trhlina mala veľký potenciál, ktorý sa žiaľ, pre obavu odkloniť sa o kúsok viac od knižnej predlohy a strachu skúsiť niečo iné, nenaplnil. Film ma síce našliapnuté k trháku, ale skôr pre záhadu Tribeča ako takého, než kvôli filmu samotnému. Problémom môže byť aj to, že pôvodne malo ísť o trojdielny seriál. Práve to mu dáva šancu uspieť ešte na televíznych obrazovkách. Či sa oplatí isť na film do kina? Z môjho pohľadu áno, nie len preto podporiť slovenský film, ale aj z dôvodu, že pri filme by ste sa nudiť nemali, aj keď po skončení z neho môžete mať rozpačité pocity, najmä ak ste nečítali knihu. Trhlina teda v konečnom výsledku neurazí, ale ani nenadchne. Preto som sa rozhodol udeliť filmu 6,5/10 bodov.

Mário Gurský

Som milovník filmov, seriálov -najmä hororových - a zanietený hráč či už počítačových alebo konzolových hier, konkrétne vlastniaci PS4. Svoj život si neviem predstaviť ešte bez jednej veci, a to je hudba. Pop, hip-hop, ľudovky, elektronická hudba - počúvam úplne všetko, čo je dobré, no najviac inklinujem k rocku a skupine Linkin Park, ktorá ma sprevádza už odmalička.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.