Film

Recenzia: Kto je ďalší?

V auguste 2019 do slovenských kín dorazila domáca snímka Kto je ďalší? a okamžite zamierila tam, kam tvorcovia chceli – do škôl. Už v septembri 2019 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR požiadalo tvorcov, aby z úvodných titulkov odstránili logo ministerstva ako partnera filmu. O pár dní na to vznikla petícia, ktorú podpísalo množstvo psychológov, lekárov či učiteľov, ktorí prostredníctvom žiadali, aby sa film deťom nepremietal.

Pred časom film dorazil aj na Netflix a ja som sa do neho s vervou pustil, aby som vedel, aká je pravda. Preháňajú to tí, ktorí petíciu podpísali, alebo skutočne ide o veľmi nepodarený film? Odpoveď na to vám prinesie nasledujúca recenzia.

 

Režisér Miro Drobný a mnoho ďalších známych tvárí

Na režisérsku stoličku si pri tomto filme sadol Miro Drobný. Od človeka, ktorý režíroval Rytmusov Sídliskový sen, by som toho veľa nečakal. Avšak od človeka, ktorý stál pri projekte Ovce.sk už áno.

O to viac, že v snímke sa objavili viaceré známe tváre, ktoré sú slovenským deťom momentálne blízke. Celeste Buckingham, reperka a speváčka Aless, ale napr. aj klavirista Richard Rikkon. Toto v spolupráci so svetovými menami Vadim Makhorov, Vitalij Raskalov či Angela Nikolau malo potenciál priniesť skutočne unikátny film, aj keď vlastne nemalo. Film sa totiž snaží v rámci 80 minút priniesť 3-4 veľmi závažné spoločenské problémy. To sa však kvalitne podľa mňa spraviť nedá.

Ďalší slovenský Black Mirror

Vyššie napísané mená, to je všetko čo je na filme dobré. Tvorcovia sa snažili priniesť ďalšiu slovenskú antológiu po vzore úspešného Black Mirrror. Avšak rovnako, ako v prípade Dôverného nepriateľa, aj tu ide o nie veľmi podarenú verziu. Spomeniem len niekoľko výčitiek, ktoré voči filmu mám, pretože písať o všetkom by bolo nadlho. Žiaľ.

Film Kto je ďalší? ponúka tri samostatne stojace príbehy, ktoré z určitého pohľadu predsa len niečo spája. Sledujeme tak #Povstanie, #Profit a #Nemlč. Prvý poukazuje na šikanu na školách, druhý na to, aké nebezpečné môže byť zháňanie lajkov na sociálnych sieťach, a tretí na sexuálne obťažovanie na internete v spojení s obťažovaním detí kňazmi. Teda môžeme povedať, že vyše 43 tisíc žiakov, ktorí na tento film museli (zdôrazňujem museli) v rámci školského premietania ísť, dostalo pred seba skutočne obrovskú porciu problémov, ktorým môžu čeliť.

Keďže som absolventom mediálnych štúdií, tak v rámci predmetov som absolvoval aj jeden s názvom Mediálna výchova, kde som často počul, že deti netreba podceňovať, že toho aj v rámci pochopenia či štúdia dokážu zvládnuť oveľa viac než si myslíme. Podľa mňa je však toľko problémov za tak krátky čas priveľa, čo dokazuje aj samotný film, ktorý ponúkne príbeh, ale v rámci neho sa prechádza len tak po povrchu, namiesto toho, aby tvorcovia išli do hĺbky.

Jednu z piesní naspievala aj Celeste Buckingham (Foto: bontonfilm.sk)
Jednu z piesní naspievala aj Celeste Buckingham (Foto: bontonfilm.sk)
#Povstanie

Viem si veľmi dobre predstaviť, o aký skvelý počin by na slovenskej scéne išlo, keby sa film zameral na jeden príbeh, napr. na ten prvý. Veď v ňom hlavnú postavu stvárnila Aless, ktorá sa, zrejme pod vplyvom natáčania, priznala k tomu, že v mladosti bola šikanovaná a dokonca sa aj pokúsila o samovraždu.

Oveľa väčší prínos by film mal v prípade, že by Aless hovorila svoj príbeh v telocvični nejakej školy, do toho by spievala svoje piesne a v rámci toho by sme sledovali príbeh partie deciek, ktoré šikanujú nejakého menšieho žiaka či žiačku, a na základe jej svedectva by dospeli k rozumu, resp. by sa obeť nebála na to poukázať. 80 minút skvelý čas – ani dlhé ani krátke a skvelý film by bol na svete. Ale nie.

Namiesto toho sledujeme školský výchovný koncert, kde mimochodom Aless vyniká a prekvapil ma jej herecký talent, v rámci ktorého spoznávame partiu chlapcov, ktorí šikanujú svoju obeť. A čo je najhoršie, aj napriek tomuto koncertu a svedectvu sa obeť rozhodne skočiť pod vlak.

Aless príjemne prekvapila. Škoda, že nedostala viac priestoru (Foto: ktojedalsi.sk)
Aless príjemne prekvapila. Škoda, že nedostala viac priestoru (Foto: ktojedalsi.sk)

 

#Profit

Nasleduje príbeh so skutočne hviezdnym obsadením. Spomínané mená Vadim Makhorov, Vitalij Raskalov a Angela Nikolau sú známe po celom svete. Ide o tzv. rooftopperov, teda ľudí, ktorým nerobí problém vyliezť bez akéhokoľvek istenia na najvyššie budovy na svete a ešte si popri tom zapózovať v zvodných šatách, ako je tomu v prípade Angely. Žasol som, keď som sa dočítal, že si ich tvorcovia zavolali na Slovensko, aby vyliezli na telekomunikačnú vežu neďaleko Jaslovských Bohuníc. Všetci traja dokonca museli podpísať papier pred notárom, v ktorom sa písalo, že ak sa im niečo stane, štáb nenesie vinu za smrť nikoho z nich.

Na pozadí príbehu sledujeme výstavu ich vlastných fotografií, ktoré obdivujú malé i veľké deti. Jedno z nich sa „inšpiruje“ a rozhodne si spraviť selfie na stoličke pri zábradlí. Padá a zabije sa, rovnako ako aj jeden z ruských lezcov. Našťastie išlo iba o film a nikomu sa nič nestalo, ale aj tak. Opäť tu máme mŕtvoly, ktoré by v podstate nemuseli byť, resp. by si zaslúžili hlbšie vysvetlenie. Nehovoriac o tom, že na Slovensku sa tejto aktivite asi nevenuje nikto a kebyže chcem poukázať na nezmyselnosť naháňania lajkov na instagrame, vybral by som si nejakú nebezpečnú výzvu, ktorá na ňom kolovala a ktorá zasiahla aj naše slovenské deti.

Ruské hviezdy v podaní rooftopperov boli skvelé, ale na slovenské pomery sa mi do filmu nehodili (Foto: ktojedalsi.sk)
Ruské hviezdy v podaní rooftopperov boli skvelé, ale na slovenské pomery sa mi do filmu nehodili (Foto: ktojedalsi.sk)
#Nemlč

Tretí príbeh je odfláknutý asi najviac. Teda nie asi, ale určite. A aby sme mali hneď jasno, aj tento končí smrťou a opäť dobrovoľnou. Predstaví sa nám dievča, ktoré je tak nezaujímavé, že neviem ani jej meno. Je to angličanka, ktorá sa presťahovala s rodičmi do Prahy, jej otec je katolícky kňaz a ju nejaký tyran sexuálne vydieral prostredníctvom internetu. Najskôr ju k sebe pripútal, potom ju donútil poslať nahé fotky a potom žiadal videá, dokonca so psom.

Dievčina si s problémom nevie poradiť, natáča jedno video, v rámci ktorého povie celú pravdu a skáče z balkóna. Jej otec sa medzitým modlí v kostole, keď mu zazvoní mobil a on beží cez celé mesto domov, namiesto toho, aby zavolal manželke, ktorá je doma, že sa niečo deje a nech ide skontrolovať ich dcéru. Tá nakoniec skočí a keďže všetko sa vysiela naživo, počujeme páchateľa ako povie – to je za môjho syna.

Nelogickostí je tu viac. Predstavuje sa nám rímsko-katolícky kňaz, a to aj napriek tomu, že tí rodiny mať nemôžu. Prečo sme sa zasa museli ťahať do Prahy a sledovať anglicky hovoriacu rodinu? A hlavne, prečo opäť raz nebolo poukázané na to, že problémy sa majú riešiť inak ako samovraždou? Na toto sa odpovedi už nedočkáme, rovnako ani opäť raz hlbšieho spracovania. Veď o tejto téme by sa dal natočiť samostatný film, čoho príkladom je česká snímka V sieti.

Posledný príbeh mohol byť spracovaný podstatne lepšie (Foto: ktojedalsi.sk)
Posledný príbeh mohol byť spracovaný podstatne lepšie (Foto: ktojedalsi.sk)
Čo to vlastne je? Dokument alebo film?

Túto otázku som sa pýtal počas celého sledovania. Po skončení som sa vydal na internet a hľadal a dopátral sa, že ide o film o fiktívnych udalostiach. Problémom je, že deti toto robiť nebudú. Oni nebudú hľadať ďalšie informácie o tom či tom. Ak zoberieme do úvahy, že Kto je ďalší? v podstate priniesol niekoľko návodov ako spáchať samovraždu v spojení s tým, že neponúkol žiadny pozitívny koniec ani v jednom z príbehov, ide o veľmi nebezpečný film pre žiakov na základných školách.

Nedivím sa preto, že odborníci, ktorí film videli, bili na poplach. Filmu totiž chýba akýkoľvek pozitívny príklad. Čo mu však nechýbalo boli návody na spomínané samovraždy – dorezať sa? OK. Skočiť pod vlak? Aj to tam je. Skočiť z balkóna na siedmom poschodí? Nie je problém.

Väčšinou, keď sa niečo dostane na Netflix, tak je z toho haló, pretože zvlášť pre krajinu akou je Slovensko je to úspech. Avšak v tomto prípade sa nemáme čím chváliť. Škoda, a pritom to mohol byť skvelý film. Stačilo sa držať len jednej veci a ísť do hĺbky, aby to malo význam. Možno nabudúce.

Film hodnotím slabo, len 3/10 a navyše upozorňujem všetkých rodičov, aby sa so svojimi deťmi porozprávali či film videli a v prípade, že áno, prosím, porozprávajte sa s nimi. Povedzte im, že ste tu pre nich, nech sa deje čokoľvek a že život má vždy zmysel.

Dominik Cenkner

Dominik Cenkner

Život je tak krátky. Zomriem s pocitom, že som nestihol pozrieť všetky medicínske seriály sveta, ktoré mám tak rád. A to nehovorím o ostatných seriáloch. A filmoch. A videohrách. Život je krátky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.