Neuromancer – Kniha, ktorá povýšila kyberpunk

Kyberpunk je subžáner sci-fi, ktorý (najmä) medzi hráčmi zažíva novú renesanciu. Drsný, pochmúrny svet pokročilých telchnológií, modifikácií ľudského tela, megakorporácií, kybertechnológií a priepastných rozdielov medzi bohatými a chudobnými; tento dnes už neodmysliteľný svet má svoje korene v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Kým spočiatku bol marginalizovaný, William Gibson a jeho kniha Neuromancer ho povýšila a legitimizovala. Kniha je dostupná našim čitateľom v novom vydaní a siahol som po nej aj ja v snahe neumrieť skôr, ako mi prejdú rukami všetky biblie sci-fi a fantasy.

Dej

Neuromancer nás privádza do bližšie nešpecifikovanej budúcnosti, ktorá ale priamo vychádza z aktuálnych technológií a politického stavu osemdesiatych rokov. Hlavným hrdinom je špičkový hacker Case. V knižnom svete sú ľudia ako Case známi aj ako virtuálni cowboyi, či konzoloví žokeji. Mysľou sa pripájajú do matrixu, virtuálneho dátového sveta, kde sa v trojrozmernom priestore dá surfovať dátami. Ľudia ako Case doslova žijú v matrixe, kde za peniaze nabúravajú dáta a predávajú ich.

Case sa však pokúsil okradnúť zamestnávateľov a za to mu vymysleli trest horší ako smrť. Pomocou toxínu mu poškodili nervovú sústavu a Case sa tak už nemôže pripojiť do matrixu. V zúfalstve odchádza do Japonského Chiba City, kde v drsnom prostredí pouličnej kriminality berie hocijakú prácu, čo mu vynesie peniaze na nápravu poškodenia. Svoju zúfalú túžbu po možnosti pripojenia vypĺňa ťažkými drogami a samovražednými sklonmi. Case je vystrelené torpédo s cieľom zničiť samého seba.

V takom stave ho nachádza Molly. Nájomná vrahyňa/osoba na všetko. Privedie ho k svojmu zamestnávateľovi, tajomnému Armitageovi, ktorý mu ponúkne liečbu výmenou za niekoľko náročných misií. Case súhlasí, spolu s Molly a s výstredným umelcom Petrom Rivierom sa tak nevedomky zaplieta do náročnej hry s umelou inteligenciou, ktorá chce zhodiť svoje okovy.

Pohodlne prenosná mäkká väzba a pekná obálka (Foto: PoP-Cult Magazín)

Prostredie

Prostredie príbehu je podľa mňa jeho najvyššou kvalitou. Pre mňa a väčšinu mojich rovesníkov sú koncepty knihy (ako napríklad bio-kybernetické modifikácie tela) dobre známe, zároveň som však občas narážal na bariéru. Predstaviť si vzhľad samotného matrixu sa ukázalo ako najväčší problém. Kniha spočiatku len málo predstavila svoj svet, keďže autor ho načrtol už vo svojich predošlých dielach. Keďže v našom svete sa “kyberpriestor” vyvinul ako internet, potreboval som isté úsilie, kým som sa naladil na matrix, ako ho videl Case. Pohyb a činnosť v dátovom priestore, hackovanie a iné prvky spojené s počítačovými konzolami, ako ich predstavoval Gibson, vyžadovali pozornosť a fantáziu, kým som ich ako čitateľ vstrebal. 

Odhliadnuc od toho, som prostredie knihy miloval viac ako samotný dej. Gibson zručne vykreslil zmes lacných technologických vymožeností, drog, násilia, luxusu a predovšetkým rôznych implantátov a modifikácií, ktoré sú dostupné pre všetkých. Opisy postáv aj ulíc sa príjemne prelínali so scénami z Blade Runnera, Cyberpunku 2077, či Deus Ex.

Postavy

Všetky ústredné postavy zdieľajú koncepty, ktoré de facto definujú žáner kyberpunku. 

Okrem spomínaného Casea asi najviac pozornosti pritiahne Molly. Tá má za sebou niekoľko operácií, ako napríklad vysúvacie čepele v prstoch, vylepšené reflexy či zrkadlové šošovky prekrývajúce oči. Na drogách závislý sadista Peter Riviera má zase implantáty, ktoré projektujú jeho predstavivosť. “Vidíte, čo si on predstavuje”. Ak si predstavuje, ako sa mu po ruke plazí škorpión, vidia to tak aj všetci okolo neho. Využíva to vo svojich holografických predstaveniach ale aj keď chce urobiť divadielko pri vpichovaní drogového koktejlu do svojich žíl. 

Každá z postáv má svoje motivácie, minulosť aj farbistú osobnosť, nerád by som však niekomu kazil čítanie a tak sa zdržím a nerozpíšem. 

Motívy

Neuromancer ma okrem prostredia a postáv zaujal predovšetkým rôznymi motívmi a konceptmi, ktoré Gibson v knihe rozvádza a pohráva sa s nimi. Popredné miesto zaujíma samozrejme jeho matrix ako dátový priestor, do ktorého sa ľudia pripájajú nervovými sústavami, ale aj simstim – sústava pomocou ktorej možno vnímať svet zmyslami hostiteľa. V istom bode knihy sa takto Case “pripojí” na Molly. Vidí jej očami, cíti jej nosom a pokožkou. Okrem technologických motívov sa však Gibson pohráva aj s abstraktnejšími konceptmi. Ľudské vedomie, identita, umelá inteligencia a jej vnímanie samej seba a tvorba svojej identity.

Záverečné hodnotenie

Ak by som mal zoradiť prvky knihy podľa toho, ako sa mi páčili, bolo by to takto: Prostredie, postavy a až potom dej. Čiastočne za to môže počiatočná náročnosť čítania. Ako som už spomínal, autor nevenoval veľa priestoru na to, aby uviedol čitateľa do svojho sveta. Navyše, kniha (na základe svojho prostredia a postáv) využíva slangový jazyk a ten je náročné preložiť. Kniha je v češtine a už je to nejaký ten piatok, čo som čítal nejakú gangsterku v českom jazyku. Nie som teda v domácom prostredí a necítil som sa v preklade úplne pohodlne. To je však len môj osobný defekt, predpokladám, že čitatelia navyknutí na sci-fi a fantasy v českom jazyku tento problém mať nebudú. 

Začína byť ideálne počasie na balkónové čítanie. Využite to aj na Neuromancera (Foto: PoP-Cult Magazín)

Ak premýšľate, že siahnete po Neuromancerovi, jednoznačne hovorím áno! Kniha je skutočne kultovka a to hovorím ako človek, ktorý také niečo nehovorí rád. (Vo všeobecnosti nemám rád, keď som všeobecným názorom donútený milovať to či ono, lebo tak sa zhodujú kritici a verejnosť. Z tohto dôvodu som dodnes nevidel Hry o Tróny ani Walking Dead. Lebo keď to najviac fičalo, z každej strany som o inom nepočul, len, že ako to MUSÍM pozerať a ako to MUSÍM mať rád.)
Ale odbáčam. Neuromancer skutočne dodal, čo jeho povesť sľúbila a bola to kniha, ktorú som najprv začal čítať na recenzné účely a keď som ju dorazil, vrátil som sa znova na prvú stránku, lebo som chcel prejsť túto cestičku ešte raz. A stálo to za to. Je to kultovka a mala by mať popredné miesto na vašich zoznamoch neprečítaných kultoviek, ako aj vo vašej poličke či čítačke. A z vlastnej skúsenosti hovorím – doprajte si ju hneď aj dva krát!

Adam Čížik

Starý zatrpknutý idealista a rojko, pred svetom uteká do sveta počítačových hier, kníh a občasne aj filmov a seriálov. Veľký milovník histórie, military, rockovej aj metalovej muziky, starých amerických áut, a hlavne dobrých príbehov. Väčšinou ho nájdete ponoreného v nejakej single player hre, sem-tam, vyjde z ulity a vbehne na bojiská Battlefieldu 1 a 5, prípadne zahrá niečo coop alebo vytiahne dvadsaťstennú kocku a ponorí sa do Dungeons&Dragons.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.